1. APRIL 2008 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

V mnohých krajinách je prvý apríl deň, kedy môžete beztrestne vodiť ľudí za nos. No ako vznikla tradícia žartovania počas tohto dňa, nikto presne nevie. Niektorí historici ju dávajú do súvislosti s rímskym sviatkom bláznov na počesť boha vojny Marsu alebo s indickým sviatkom, ktorého podstatou bolo žartovanie na úkor iného. Dobrodružnejšie vysvetlenie pochádza z Francúzska - kráľ Karol IX. preložil v roku 1564 oslavy príchodu nového roka z 1. apríla na 1. januára. Aby sa zachovala pôvodná novoročná tradícia obdarúvania, prišli niektorí s myšlienkou dať svojim blízkym žartovné darčeky. Možno je vysvetlenie pôvodu oveľa jednoduchšie a tradícia vychádza z nestáleho aprílového počasia či končiaceho sa veľkonočného pôstu. Tak či onak, v ankete sme chceli zistiť, aký vzťah máte k prvoaprílovým žartom a ktorý sa podaril tak, že vám utkvel v pamäti.


S anketovym mikrofonom


o prvoaprílových žartoch

Barbora Obernauerová, čašníčka, Brezno:
 Mám rada žartovanie. Keď pracujeme v kaviarni, vždy urobíme nejakú „srandu“. Ako deti sme vymýšľali žarty rodičom, aj tento rok iste na niečo prídeme. Neviem si spomenúť, čo sa nám mimoriadne podarilo, práve teraz mi nenapadne nič. Možno to, že sme ušli zo školy počas vyučovania, v triede nezostal nik, ale po hodine sme sa vrátili.

Peter Žilík, študent, Brezno:
- Ak sa žart podarí, tak áno. Teší ma, ak sa niekto nechá nachytať. Nezabúdam na takúto príležitosť, to sa nedá. V škole si robíme menšie žarty, skrývame sa učiteľom... doma radšej nie. Nenahnevá ma, keď si niekto iný zo mňa vystrelí, ale záleží na tom, či je to niečo, čo sa dá zobrať s humorom.

Andrea Porubiaková, študentka, Lom nad Rimavicou:
- Rodičom som 1. apríla povedala, že ma chcú vylúčiť zo školy. Najprv boli prekvapení a pýtali sa ma, čo som urobila. Keď sa začali na mňa hnevať, povedala som im, že je to žart. Hneď boli pokojnejší. Väčšinou si robím žarty zo spolužiakov a kamarátov. Ak sa im podarí nachytať ma, nehnevám sa. Treba mať zmysel pre humor.

Roman Hudák, živnostník, Košice:
- Takto narýchlo si nespomeniem, ale v robote zvykneme na prvého apríla žartovať. Bez toho by bola nuda. Nie sú to žiadne „kanadské žartíky“, skôr niečo pokojnejšie. Samozrejme, ak sa stanem obeťou žartu ja, vezmem to športovo. V žiadnom prípade neplánujem odvetu.

Martin Puťoš, študent, Polomka:
- Som zvyknutý, kamaráti väčšinou majú zmysel pre humor. V škole si uťahujeme zo všetkých, aj z profesorov. Vlani sme sa nemohli realizovať, ale spomínam si, že v základnej škole sme nechceli do triedy pustiť učiteľa. V rodine si nezvykneme robiť žarty, iba v škole. Viem sa zasmiať na tom, ak ma niekto nachytá. V pohode.

Martina Vlčková, na materskej dovolenke, Pohronská Polhora:
- Obeťou žartovania sa sem - tam stávam. Pred dvoma rokmi uprostred upratovania pred Veľkou nocou mi zavolala  sestra, že k nám ide návšteva – dve sesternice so štyrmi deťmi. Zháčila som sa, že prídu do takého neporiadku. Nevídame sa často, lebo sú zďaleka. Pustila som sa rýchlo do upratovania a potom si hovorím – kdeže by sa tu nabrali uprostred týždňa, to si zo mňa vystrelili, veď je 1. apríla! No ony skutočne prišli...

(pl, ng)

  hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Kto nás klame?

   Po revolúcii nás ohúrilo otvorenie niekoľkých nákupných stredísk v našom meste. Postupne sme si uvedomili výhody i nevýhody nákupu v nich a časom si každý z nás našiel ten, ktorý mu vyhovuje najviac.
   Bohužiaľ, po začiatočnom nadšení sme zistili, že konanie niektorých nie je voči zákazníkom celkom férové. Niekoľkokrát sa stalo, že akciové ponuky Lidlu sľubujú niečo, čo vôbec nesplnia. Dosť často sa v letákoch objavia druhy tovaru, ktorý v obchode nie je, alebo ho vyložia len niekoľko kusov.
Naposledy som mala túto skúsenosť pred pár týždňami. V letáku bola ponuka na záhradné kríky výhodnej ceny. Pred Lidlom stálo už pár minút pred otvorením niekoľko desiatok ľudí. Po otvorení som sa ponáhľala vybrať si niečo z ponúkaného sortimentu kríkov.
   Nemali ani jeden. Odpoveď predavačky: „Neprišiel nám kamión“ vo mne nevyvolala prekvapenie (už som tak naletela viackrát), ale zlosť a rozhodnutie, že o tomto vedomom a primitívnom klamaní zákazníkov napíšem do novín. Tieto praktiky Lidlu sú totiž medzi občanmi nášho mesta známe, ale bohužiaľ, zatiaľ s tým nikto nič neurobil.
   Pýtam sa preto kompetentných zástupcov firmy LIDL: „Vážne si myslíte, že spôsobom, akým jednáte so svojimi zákazníkmi, získate ich dôveru? Verte mi, dlho sa u vás neukážem a nie som sama. A vaše parkoviská budú aj naďalej (na rozdiel od parkovísk iných supermarketov) zívať prázdnotou.“

Čitateľka Mária B.
...

Vážená pani,

   v prvom rade by sme sa chceli úprimne ospravedlniť za nepríjemnosť, ktorá sa vám prihodila v našej predajni v Brezne. Všetky naše predajne po celej republike zásobujeme každé ráno čerstvým tovarom, a aj predajňa vo vašom meste je zásobovaná denne, a to z nášho logistického centra v Prešove.
   Najmä v zimných mesiacoch, čo bol pravdepodobne aj prípad, keď ste našu predajňu navštívili vy, sa však stáva, že cesta cez horský priechod Čertovica je pre naše kamióny nepriechodná. Z toho dôvodu sa môže vo výnimočných prípadoch stať, že tovar je do predajne dodaný až počas dňa, za čo sa samozrejme našim zákazníkom ospravedlňujeme. Pre veľký záujem zo strany našich ctených zákazníkov sme sa rozhodli už v marci akciu zopakovať.
   Zároveň by sme radi vás a aj ostatných našich zákazníkov upozornili na našu bezplatnú telefonickú linku, ktorej číslo je k dispozícii v predajni. Na tejto linke preškolený personál prijme akúkoľvek vašu požiadavku a vyrieši ju k vašej spokojnosti.

Miroslava Mikolajová, LIDL Slovenská republika, v. o. s.

 

 Jarné upratovanie 

(alebo „Ako niekto koná bez rozmýšľania“)

   Každé ročné obdobie so sebou prináša plusy i mínusy. Každé ročné obdobie je niečím krásne a podmaní si väčšinu z nás.

   Čaro jari už cítiť takmer na každom kroku. Ľudia sa viac usmievajú, príroda sa prebúdza, vzduch je sviežejší a pravú jarnú únavu sa snažíme potláčať každoročným upratovaním po zime. Okrem umývania okien, vybielenia záclon, prášenia kobercov a tzv. prebudenia sa celej domácnosti, nemôžeme zabudnúť ani na jarné upratovanie nášho mesta. Zametanie a čistenie ulíc, obnovovanie parkov a zelene v meste a samozrejme obľúbené pristavenie veľkoobjemných kontajnerov na určené miesta. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta Brezno o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi č. 104 občania mesta môžu využiť možnosť zbaviť sa zbytočných odpadov v rámci svojich obvodov. Samozrejme, ako vždy a všade sa nájdu i dobrodinci, ktorí nemajú svoju mieru. Vyhadzujú všetko, čo im príde pod ruky s presvedčením, že kontajner je pristavený len kvôli nim a nikto iný už nepotrebuje nič vyhodiť, iní neupratujú. A keď sa stretne niekoľko takýchto maniakov, v okolí kontajnera to vypadá horšie než v bojovej zóne Kosova. Títo ľudia spokojní sami so sebou majú síce upratané pivnice a podkrovia, no asi im nikdy nenapadlo, že tým porušujú nariadenie mesta. Toto nariadenie zakazuje ukladať odpad v blízkosti, resp. vedľa pristavených zberných nádob. Ale možno si pomyslia, veď zákon sa dnes porušuje na dennom poriadku, tak čo ma po nejakom nariadení. Dobre, keď nedbajú na zákaz, čo sa tak zamyslieť nad faktom, že ten „bordel“ okolo kontajnera musí niekto upratať? Pochybujem, že dotyčný človek v deň odvozu zbernej nádoby príde pomáhať zamestnancom technických služieb. Možno tomu človeku nevraví nič ani etika a ľudský prístup. A do tretice: zberná nádoba nestojí vždy na odľahlom mieste, na nejakej lúke, ale medzi domami, pod oknami slušných ľudí, slušných občanov Brezna. Je to tak napríklad aj na Školskej ulici v centre. Kontajner je priamo medzi domami.
     Pravidelné pristavenie zbernej nádoby znamená pre príslušníkov rómskej menšiny pravidelné nákupy. Nie je na tom nič zlé, pokiaľ za sebou nenechávajú všetko rozhrabané mimo kontajnera, akoby tam prišiel tím detektívky z amerického seriálu.
     Dlhé roky sledujem s rodinou maratón „Kto skôr príde, ten skôr vyhodí“. Takmer vždy sme, či na jeseň alebo jar, museli po odvoze kontajnera obvolávať technické služby a byť otravným a dotieravým občanom, aby poslali niekoho upratať zostalé smeti. Tohtoročné jarné upratovanie je akousi výnimkou. Nikto nemusel nikam volať. Kontajner zmizol vrátane všetkých odpadov navôkol úplne automaticky. Vrelá vďaka.
     Na záver len: „
Tak ako je kôň zrodený k behu, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, tak je človek zrodený na dve veci, ako vraví Aristoteles: na rozmýšľanie a na jednanie.“

Marcus Tullius Cicero

   Starorímsky filozof definoval človeka už v dávnych rokoch pred Kristom. Vtedy možno ešte ani netušil, že pravdivosť jeho slov opráši toľké roky a pretrvá až dodnes. Spolu s Aristotelom priznali človeku dve charakteristické črty, a to rozmýšľanie a konanie. Hoci niektoré situácie nás neustále presviedčajú, že by sa človeku mala pripisovať len tá druhá schopnosť - konanie.

Ivana Kokavcová

 Morena v podaní Šťastného detstva

   Už ako prváčku v základnej škole ma rodičia prihlásili do detského folklórneho súboru Šťastné detstvo. Vtedy som to však nepovažovala za veľmi dôležitú súčasť života a po roku som odišla, viac-menej dobrovoľne. Ďalšie roky som to brala ako fajn skúsenosť a kultúrne zážitky som si vychutnávala z miesta diváka. Scenár sa opakoval u sestry, ktorú to na rozdiel odo mňa chytilo za srdce.
   Preto som sa chcela pozrieť na jej prvé vystúpenie - Morena, Morena - ktoré prilákalo v nedeľu 16. marca hordu nadšencov folklóru. Vystúpenie trvalo niečo cez trištvrte hodinku a bolo sprevádzané výborným hudobným sprievodom, tanečnými prvkami, spevom a samozrejme zapálením a zhodením Moreny do Hrona.
   Atmosféra, ktorú vytvorilo Šťastné detstvo, sa dá len ťažko opísať zopár riadkami. Jednoducho skvelá príležitosť ako jednou bohatou tradíciou spojiť rodiny.

Katarína Kováčiková


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT