V mnohých krajinách je prvý apríl deň, kedy môžete beztrestne vodiť ľudí za
nos. No ako vznikla tradícia žartovania počas tohto dňa, nikto presne nevie.
Niektorí historici ju dávajú do súvislosti s rímskym sviatkom bláznov na
počesť boha vojny Marsu alebo s indickým sviatkom, ktorého podstatou bolo
žartovanie na úkor iného. Dobrodružnejšie vysvetlenie pochádza z Francúzska
- kráľ Karol IX. preložil v roku 1564 oslavy príchodu nového roka z 1.
apríla na 1. januára. Aby sa zachovala pôvodná novoročná tradícia
obdarúvania, prišli niektorí s myšlienkou dať svojim blízkym žartovné
darčeky. Možno je vysvetlenie pôvodu oveľa jednoduchšie a tradícia vychádza
z nestáleho aprílového počasia či končiaceho sa veľkonočného pôstu. Tak či
onak, v ankete sme chceli zistiť, aký vzťah máte k prvoaprílovým žartom a
ktorý sa podaril tak, že vám utkvel v pamäti. |
S anketovym mikrofonom
|
Barbora
Obernauerová, čašníčka, Brezno:
Mám rada žartovanie. Keď pracujeme v kaviarni, vždy urobíme nejakú „srandu“. Ako deti
sme vymýšľali žarty rodičom, aj tento rok iste na niečo prídeme. Neviem si
spomenúť, čo sa nám mimoriadne podarilo, práve teraz mi nenapadne nič. Možno
to, že sme ušli zo školy počas vyučovania, v triede nezostal nik, ale po
hodine sme sa vrátili.
Peter Žilík,
študent, Brezno:
- Ak sa žart podarí,
tak áno. Teší ma, ak sa niekto nechá nachytať. Nezabúdam na takúto
príležitosť, to sa nedá. V škole si robíme menšie žarty, skrývame sa
učiteľom... doma radšej nie. Nenahnevá ma, keď si niekto iný zo mňa
vystrelí, ale záleží na tom, či je to niečo, čo sa dá zobrať s humorom.
Andrea Porubiaková,
študentka, Lom nad Rimavicou:
- Rodičom som 1.
apríla povedala, že ma chcú vylúčiť zo školy. Najprv boli prekvapení a
pýtali sa ma, čo som urobila. Keď sa začali na mňa hnevať, povedala som im,
že je to žart. Hneď boli pokojnejší. Väčšinou si robím žarty zo spolužiakov
a kamarátov. Ak sa im podarí nachytať ma, nehnevám sa. Treba mať zmysel pre
humor.
Roman Hudák,
živnostník, Košice:
- Takto narýchlo si
nespomeniem, ale v robote zvykneme na prvého apríla žartovať. Bez toho by
bola nuda. Nie sú to žiadne „kanadské žartíky“, skôr niečo pokojnejšie.
Samozrejme, ak sa stanem obeťou žartu ja, vezmem to športovo. V žiadnom
prípade neplánujem odvetu.
Martin Puťoš,
študent, Polomka:
- Som zvyknutý,
kamaráti väčšinou majú zmysel pre humor. V škole si uťahujeme zo všetkých,
aj z profesorov. Vlani sme sa nemohli realizovať, ale spomínam si, že v
základnej škole sme nechceli do triedy pustiť učiteľa. V rodine si
nezvykneme robiť žarty, iba v škole. Viem sa zasmiať na tom, ak ma niekto
nachytá. V pohode.
Martina Vlčková, na
materskej dovolenke, Pohronská Polhora:
- Obeťou žartovania sa
sem - tam stávam. Pred dvoma rokmi uprostred upratovania pred Veľkou nocou
mi zavolala sestra, že k nám ide návšteva – dve sesternice so štyrmi
deťmi. Zháčila som sa, že prídu do takého neporiadku. Nevídame sa často,
lebo sú zďaleka. Pustila som sa rýchlo do upratovania a potom si hovorím –
kdeže by sa tu nabrali uprostred týždňa, to si zo mňa vystrelili, veď je 1.
apríla! No ony skutočne prišli...
(pl, ng)
Kto nás klame?
Po revolúcii nás ohúrilo otvorenie niekoľkých nákupných stredísk v
našom meste. Postupne sme si uvedomili výhody i nevýhody nákupu v nich a
časom si každý z nás našiel ten, ktorý mu vyhovuje najviac.
Bohužiaľ, po začiatočnom nadšení sme zistili, že konanie niektorých
nie je voči zákazníkom celkom férové. Niekoľkokrát sa stalo, že akciové
ponuky Lidlu sľubujú niečo, čo vôbec nesplnia. Dosť často sa v letákoch
objavia druhy tovaru, ktorý v obchode nie je, alebo ho vyložia len niekoľko
kusov.
Naposledy som mala túto skúsenosť pred pár týždňami. V letáku bola ponuka na
záhradné kríky výhodnej ceny. Pred Lidlom stálo už pár minút pred otvorením
niekoľko desiatok ľudí. Po otvorení som sa ponáhľala vybrať si niečo z
ponúkaného sortimentu kríkov.
Nemali ani jeden. Odpoveď predavačky: „Neprišiel nám kamión“ vo mne
nevyvolala prekvapenie (už som tak naletela viackrát), ale zlosť a
rozhodnutie, že o tomto vedomom a primitívnom klamaní zákazníkov napíšem do
novín. Tieto praktiky Lidlu sú totiž medzi občanmi nášho mesta známe, ale
bohužiaľ, zatiaľ s tým nikto nič neurobil.
Pýtam sa preto kompetentných zástupcov firmy LIDL: „Vážne si
myslíte, že spôsobom, akým jednáte so svojimi zákazníkmi, získate ich
dôveru? Verte mi, dlho sa u vás neukážem a nie som sama. A vaše parkoviská
budú aj naďalej (na rozdiel od parkovísk iných supermarketov) zívať
prázdnotou.“
Čitateľka Mária B.
...
Vážená pani,
v prvom
rade by sme sa chceli úprimne ospravedlniť za nepríjemnosť, ktorá sa vám
prihodila v našej predajni v Brezne. Všetky naše predajne po celej republike
zásobujeme každé ráno čerstvým tovarom, a aj predajňa vo vašom meste je
zásobovaná denne, a to z nášho logistického centra v Prešove.
Najmä
v zimných mesiacoch, čo bol pravdepodobne aj prípad, keď ste našu predajňu
navštívili vy, sa však stáva, že cesta cez horský priechod Čertovica je pre
naše kamióny nepriechodná. Z toho dôvodu sa môže vo výnimočných prípadoch
stať, že tovar je do predajne dodaný až počas dňa, za čo sa samozrejme našim
zákazníkom ospravedlňujeme. Pre veľký záujem zo strany našich ctených
zákazníkov sme sa rozhodli už v marci akciu zopakovať.
Zároveň by
sme radi vás a aj ostatných našich zákazníkov upozornili na našu bezplatnú
telefonickú linku, ktorej číslo je k dispozícii v predajni. Na tejto linke
preškolený personál prijme akúkoľvek vašu požiadavku a vyrieši ju k vašej
spokojnosti.
Miroslava Mikolajová, LIDL Slovenská
republika, v. o. s.
Jarné upratovanie
(alebo „Ako niekto koná
bez rozmýšľania“)
Každé
ročné obdobie so sebou prináša plusy i mínusy. Každé ročné obdobie je niečím
krásne a podmaní si väčšinu z nás.
Čaro jari
už cítiť takmer na každom kroku. Ľudia sa viac usmievajú, príroda sa
prebúdza, vzduch je sviežejší a pravú jarnú únavu sa snažíme potláčať
každoročným upratovaním po zime. Okrem umývania okien, vybielenia záclon,
prášenia kobercov a tzv. prebudenia sa celej domácnosti, nemôžeme zabudnúť
ani na jarné upratovanie nášho mesta. Zametanie a čistenie ulíc, obnovovanie
parkov a zelene v meste a samozrejme obľúbené pristavenie veľkoobjemných
kontajnerov na určené miesta. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta
Brezno o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi č.
104 občania mesta môžu využiť možnosť zbaviť sa zbytočných odpadov v rámci
svojich obvodov. Samozrejme, ako vždy a všade sa nájdu i dobrodinci, ktorí
nemajú svoju mieru. Vyhadzujú všetko, čo im príde pod ruky s presvedčením,
že kontajner je pristavený len kvôli nim a nikto iný už nepotrebuje nič
vyhodiť, iní neupratujú. A keď sa stretne niekoľko takýchto maniakov,
v okolí kontajnera to vypadá horšie než v bojovej zóne Kosova. Títo ľudia
spokojní sami so sebou majú síce upratané pivnice a podkrovia, no asi im
nikdy nenapadlo, že tým porušujú nariadenie mesta. Toto nariadenie zakazuje
ukladať odpad v blízkosti, resp. vedľa pristavených zberných nádob. Ale
možno si pomyslia, veď zákon sa dnes porušuje na dennom poriadku, tak čo ma
po nejakom nariadení. Dobre, keď nedbajú na zákaz, čo sa tak zamyslieť nad
faktom, že ten „bordel“ okolo kontajnera musí niekto upratať? Pochybujem, že
dotyčný človek v deň odvozu zbernej nádoby príde pomáhať zamestnancom
technických služieb. Možno tomu človeku nevraví nič ani etika a ľudský
prístup. A do tretice: zberná nádoba nestojí vždy na odľahlom mieste, na
nejakej lúke, ale medzi domami, pod oknami slušných ľudí, slušných občanov
Brezna. Je to tak napríklad aj na Školskej ulici v centre. Kontajner je
priamo medzi domami.
Pravidelné pristavenie zbernej nádoby znamená pre príslušníkov rómskej
menšiny pravidelné nákupy. Nie je na tom nič zlé, pokiaľ za sebou
nenechávajú všetko rozhrabané mimo kontajnera, akoby tam prišiel tím
detektívky z amerického seriálu.
Dlhé roky sledujem s rodinou maratón „Kto skôr príde, ten skôr vyhodí“.
Takmer vždy sme, či na jeseň alebo jar, museli po odvoze kontajnera
obvolávať technické služby a byť otravným a dotieravým občanom, aby poslali
niekoho upratať zostalé smeti. Tohtoročné jarné upratovanie je akousi
výnimkou. Nikto nemusel nikam volať. Kontajner zmizol vrátane všetkých
odpadov navôkol úplne automaticky. Vrelá vďaka.
Na záver len: „Tak ako je kôň zrodený k behu, vôl na oranie, pes na
stopovanie zveri, tak je človek zrodený na dve veci, ako vraví Aristoteles:
na rozmýšľanie a na jednanie.“
Marcus Tullius
Cicero
Starorímsky filozof definoval človeka už
v dávnych rokoch pred Kristom. Vtedy možno ešte ani netušil, že pravdivosť
jeho slov opráši toľké roky a pretrvá až dodnes. Spolu s Aristotelom
priznali človeku dve charakteristické črty, a to rozmýšľanie a konanie. Hoci
niektoré situácie nás neustále presviedčajú, že by sa človeku mala
pripisovať len tá druhá schopnosť - konanie.
Ivana Kokavcová
Morena v podaní
Šťastného detstva
Už ako
prváčku v základnej škole ma rodičia prihlásili do detského folklórneho
súboru Šťastné detstvo. Vtedy som to však nepovažovala za veľmi dôležitú
súčasť života a po roku som odišla, viac-menej dobrovoľne. Ďalšie roky som
to brala ako fajn skúsenosť a kultúrne zážitky som si vychutnávala z miesta
diváka. Scenár sa opakoval u sestry, ktorú to na rozdiel odo mňa chytilo za
srdce.
Preto som
sa chcela pozrieť na jej prvé vystúpenie - Morena, Morena - ktoré prilákalo
v nedeľu 16. marca hordu nadšencov folklóru. Vystúpenie trvalo niečo cez trištvrte hodinku a bolo sprevádzané výborným hudobným sprievodom, tanečnými
prvkami, spevom a samozrejme zapálením a zhodením Moreny do Hrona.
Atmosféra,
ktorú vytvorilo Šťastné detstvo, sa dá len ťažko opísať zopár riadkami.
Jednoducho skvelá príležitosť ako jednou bohatou tradíciou spojiť rodiny.
Katarína Kováčiková
|