|
|
|
Starostovia snemovali v Bacúchu
Vo
štvrtok 27. marca primátor Brezna a starostovia obcí z Regionálneho
združenia miest a obcí Horehronia a Stredného rudohoria rokovali na
sneme v Bacúchu, kde medzi sebou privítali štátneho tajomníka
ministerstva dopravy a podpredsedu Banskobystrického samosprávneho kraja
Dušana Švantnera, poslanca BBSK Jána Račáka, Ondreja Ďurčíka
z odboru dopravy BBSK, zástupcu kancelárie ZMOSu v Bratislave Jaroslava
Mrvu a ďalších hostí. (jb) Chráňme vodu - voda bude chrániť nás
Svetový deň vody (22. marec), ktorý sa oslavuje od roku 1992, patrí
medzi významné dni svetového kalendára. Voda ako neodmysliteľná súčasť
života pokrýva sedemdesiatjeden percent zemského povrchu. Napriek tomu,
že je najrozšírenejšou substanciou Zeme, dostupnosť čistej pitnej vody
sa stáva jedným z najzávažnejších problémov ľudstva. (r)
Predseda Klubu M. Rázusa Maroško v Brezne Štefan Giertl zorganizoval stretnutie s názvom Tak sme začínali. V Horehronskom múzeu „na trinástke“ v stredu 26. marca v príjemnej atmosfére spomínali pozvaní hostia, ktorým „je blízke písané slovo“. Foto: Štefan Vozár
Čo čaká školstvo v septembri? Nový školský zákon, reforma základných a stredných škôl, postavenie učiteľa v spoločnosti, práva a povinnosti žiakov, ciele, ku ktorým by sa mali žiaci dopracovať, zmena osnov a možnosti škôl reagovať na súčasné potreby spoločnosti – otázky, na ktoré treba nájsť odpovede do začiatku nového školského roka, teda do septembra. Za tridsaťpäť rokov pôsobenia v školstve som zažil množstvo zmien, programov a pokusov o nové formy vyučovania, vylepšovanie výchovy a vzdelávania, zvyšovanie nárokov na prácu učiteľov a nakoniec aj hľadanie cesty na získanie vážnosti učiteľského stavu. Rok od roka niečo nové, ale nič koncepčné, nedokončené. Aj to, v čom bolo československé školstvo dlho dobré, to, čo Komenský ponúkal, sa pomaly strácalo v nedohľadne. Školstvo strácalo na úrovni, neprispôsobovalo sa potrebám rozvíjajúcej sa spoločnosti, žilo z histórie. Žilo v podmienkach, ktoré mu štát predpísal. Dostalo sa na chvost záujmu vládnucich strán. Doteraz ani jedna vláda nevedela, alebo nechcela nájsť spôsob, ako v rozpočte vyčleniť financie nielen na prežitie škôl, ale aj najmä na zvýšenie úrovne vzdelávania, zmodernizovanie, vybavenie modernými učebnými pomôckami, učebnicami, novou technikou, ale aj pridaním nejakej tej korunky pre učiteľov a ostatných zamestnancov škôl. Vzťah učiteľ, žiak, rodič, spoločnosť. Povinnosti, ale aj práva žiakov a učiteľov. Ciele, metódy, výstupy, obsah vzdelávania. Radosť z úspechu, ale aj príčiny nezáujmu o učenie sa. Kvalita učiteľov – ich poslanie, nie len zamestnanie. Rodinná výchova. Problémy, ktoré okrem iných by mala riešiť aj pripravovaná reforma. Nedá mi nespomenúť príklady z Fínska, ktoré si bol pozrieť aj náš minister. Určite aj preto, lebo fínski žiaci sa v celosvetových testoch prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti umiestňujú na popredných miestach. Čím to asi je? Určite kvalitnou reformou školstva, ktorou dosiahli to, že učiteľstvo je veľmi uznávaným povolaním, ich učitelia sú schopní, tvoriví, komunikatívni. Na pedagogické fakulty idú študovať len tí najlepší, tí, ktorí majú ozajstný záujem o prácu s deťmi, mládežou. A za svoju prácu, za svoje poslanie sú aj náležite ocenení, spoločnosťou uznávaní a vážení. Zamestnávateľ – škola im vytvára výborné podmienky na prácu, majú všetko, čo pre kvalitne odvedenú prácu potrebujú. Je to tak aj u nás? Netvrdím, že všetci učitelia sme tí najschopnejší, tí, ktorým ani vek nebráni poctivo a tvorivo pracovať s mládežou. Nájdu sa aj takí, pre ktorých je to ozaj len zamestnanie, prechodné pôsobenie alebo dožívanie pred dôchodkom. Vo Fínsku vymenili tretinu učiteľov, rozlúčili sa s tými, ktorí ak doteraz neboli dobrí, už sa nezmenia, sú, ako sa u nás hovorí vyhorení, nebudú sa učiť, nebudú podporovať a presadzovať nové metódy a formy vzdelávania a výchovy, nikdy už nebudú partnermi žiakom. Určite to neobíde ani nás. Ak chceme reformou zmeniť a najmä zlepšiť výchovno-vzdelávacie výsledky, musíme zvoliť aj rázny postup. Poďakovať sa a hľadať lepších, ochotných pracovať moderne, ale najmä odborne. Ale k tomu treba, aby aj naši učitelia boli spokojní, uznávaní, vážení. Aby nemali problémy so zabezpečením svojej rodiny, aby nemuseli po vyučovaní pracovať ešte niekde inde. Aby za svoju prácu v škole, ale aj prípravu doma boli adekvátne finančne ohodnotení. Aby ich postavenie v spoločnosti bolo prestížne, také, aby lákalo študentov študovať učiteľstvo, lákalo pracovať v školstve, pracovať s mladými ľuďmi. Bude to ťažké, nebude to trvať rok, kým si zvykneme. Ale za pokus to stojí. Možno si aj ja raz poviem: zažil som konečne vzostup školstva, som konečne pán učiteľ bez pocitu menejcennosti. Kolegovia, tešme sa! Ing. Ján Pampurík
|
Publikáciu Od prameňa Hrona s podtitulom Sprievodca po Horehroní, ktorú
Turisticko-informačná kancelária v Brezne (TIK) vydala začiatkom roka,
slávnostne uviedli do života vo štvrtok popoludní 27. marca v
Horehronskom múzeu na Námestí gen. M. R. Štefánika 13. Na slávnosti si
hostia vypočuli z úst vedúcej TIK-u PhDr. Anny Štulrajterovej, ako
vznikala najnovšia publikácia, ktorú pracovníčky TIK-u pripravili do
tlače za pár mesiacov. Nie je taká rozsiahla ako monografia Brezna,
ktorú vydalo mesto v roku 2005. Určená je návštevníkom regiónu, ktorí
chcú počas krátkeho pobytu vidieť všetky jeho „rarity“ a v skratke
spoznať jeho históriu. Sedemdesiatdvastranová publikácia Od prameňa
Hrona obsahuje tristo farebných fotografií a sprievodný text v
slovenskom a anglickom jazyku, ktorý čitateľa oboznámi s ľudovou
kultúrou horehronského regiónu, no nielen to. Nájde v nej kalendár
tradičných podujatí, na ktorých sa môže počas roka zúčastniť, prináša mu
prehľad zaujímavostí, mapuje aktivity jednotlivých obcí regiónu a ich
kultúrne pamiatky. Je to návod, ako počas pobytu na Horehroní môžu
turisti spojiť športové aktivity, ktoré ich väčšinou k nám privedú, s
návštevou kultúrnych podujatí. Tipy na zmysluplné využitie času
pripravujú pre turistov pracovníčky TIK-u pravidelne a zverejňujú ich na
webovej stránke mesta