Za Ing. Jánom Medveďom    Trinásty máj bol pre nás všetkých smutným dňom. Práve v tento deň náhle dotĺklo srdce Ing. Jána Medveďa - manžela, otca, syna, spolupracovníka, priateľa výnimočného človeka, ktorý mal život ešte pred sebou a ktorý ho aj  prijímal plným priehrštím.    Za jeho činmi stálo vždy jediné prianie: nasadiť svoje sily ku prospechu všetkých. Počas svojho pôsobenia nielen vo funkcii prednostu, ale aj poslanca či zástupcu primátora mesta nám ukázal, ako má vyzerať naplnený život. Život lásky, práce a starostlivosti.    Ing. Ján Medveď sa narodil dňa 5. októbra 1954 v Husinej v okrese Rimavská Sobota. Detstvo prežil spolu so svojimi dvoma sestrami v Brezne. Základnú školu vychodil v Brezne a po jej skončení študoval Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Liptovskom Hrádku. Potom úspešne absolvoval Fakultu riadenia výrobných odvetví na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pracovné skúsenosti do roku 1995 nadobudol v Mostárni Brezno, kde od roku 1974 začal pracovať ako robotník, manipulant trafostaníc, revízny technik elektrických a zdvíhacích zariadení, neskôr zastával pozíciu vedúceho oddelenia riadenia energetiky a vedúceho odboru a zástupcu investičného námestníka. V Mestskom úrade v Brezne pracoval od 1. júna 1995. Do 13. februára 2005 vo funkcii prednostu mestského úradu a potom ako vedúci odboru výstavby a životného prostredia. Od 28. decembra 2006 sa zaradil do poslaneckého zboru Mestského zastupiteľstva v Brezne a zastával funkciu zástupcu primátora mesta. Od roku 2006 pracoval vo funkcii prednostu Obvodného úradu v Brezne.    Rád sa venoval športu, pri ktorom sa stretával so svojimi kamarátmi. Bol veľkým fanúšikom hokeja a futbalu. V mladosti hrával za mesto Brezno futbal aj aktívne. Zaujímal sa o kultúru a históriu. Veľa času trávil na zveľaďovaní svojej chalupy, venoval sa záhrade, lebo mal rád kvety a tešilo ho všetko nové a pekné.    Všetci v ňom strácame snaživého a zo života sa radujúceho spolupracovníka. Ani sme si nestačili uvedomiť, že bol pri nás a správal sa ako jednoduchý a skromný človek, ktorý zdieľal osudy iných. Dokázal smútiť s tými, ktorí si bolesť či krivdu liečili smútkom, smiať sa s tými, ktorí smiechom smútok porážali.    Rozlúčili sme sa s ním 16. mája na breznianskom cintoríne. Je ťažké lúčiť sa s človekom, ktorý bol nášmu srdcu blízky, ktorého sme dlho a dobre poznali a ktorého sme mali veľmi radi. Česť Tvojej pamiatke!

  

Pozitívne zmenili kúsok krajiny

Tri otázky vedúcemu Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline Ing. Borisovi Pekarovičovi

Jediný lesnícky skanzen na Slovensku sa nachádza v našom regióne - vo Vydrovskej doline, asi kilometer od Čierneho Balogu. Väčšine našich čitateľov je táto informácia asi už známa. No nie každý pozná bilanciu uskutočnených zámerov a plány do budúcich rokov v skanzene, o čo sme požiadali Ing. Borisa Pekaroviča:
   - V roku 2002 oživil pracovník generálneho riaditeľstva Lesov SR, š. p., v Banskej Bystrici - Ing. Ján Mičovský - myšlienku vtedy vari spred dvadsiatich rokov, ktorou sa zaoberali nadšenci obnovy štátnymi lesmi zrušenej úzkorozchodnej lesnej železničky v Čiernom Balogu. Tí, popri jej obnove, mali úmysel vo Vydrovskej doline vybudovať niečo, čo by ukazovalo život ľudí z prostredia Čierneho Balogu, ktorí pracovali v lese a pre les. Pretože však museli dostať súhlas vtedajších šéfov štátnych lesov, nepochodili a myšlienka sa na dvadsať rokov stratila. V spomenutom roku 2002 však ako dôkaz zmeny filozofie štátnych lesov ku vzťahom s verejnosťou prišli s obnovenou, ale na lesníctvo celého Slovenska rozšírenou myšlienkou razantne samotné štátne lesy. Spomedzi adeptov na umiestnenie skanzenu na Slovensku „vyhral“ práve Čierny Balog, a to najmä z dôvodov krásy Vydrovskej doliny, veľmi výhodnej existencie zachovanej trate Čiernohronskej železnice a odvekých lesníckych a rubárskych tradícií, najmä rodiska priekopníka slovenského lesníctva Jozefa Dekreta Matejovie. Potom už lesnícky skanzen nadobudol základné myšlienkové kontúry, finančnú podporu štátnych lesov a v lete, 21. júna 2002, bol za účasti vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša položený základný kameň skanzenu. Bolo to na dnešnej tzv. hornej lúke, kde stojí okrem iného aj horáreň - múzeum. A hoci sa odvtedy vystriedali rôzni generálni riaditelia, na šťastie lesníckeho skanzenu boli a doteraz sú jednotní v jeho plnej podpore. Lesníci si totiž uvedomili, aké dôležité je verejnosti nie iba hovoriť o lese, jeho úžitkoch a o práci v ňom, ale jej umožniť kadečo z toho na vlastné oči vidieť!

Dnes už môžeme smelo povedať, že v prvom roku skanzenu položené motto „Poučenie, oddych, zábava“ sa každú sezónu, ba aj mimo nej, napĺňa veľmi úspešne....
   - Svedčí o tom 100 000 návštevníkov za šesť rokov, z toho asi desať percent z niekoľkých desiatok krajín celého sveta. Ich počet i počet krajín, z ktorých prichádzajú, každoročne stúpa. Zanechávajú za sebou - a to naozaj bez nadsadenia - tisíce pochvalných zápisov v kronikách skanzenu, v nadšených e-mailoch. A to nielen laici, ale aj stovky odborníkov na les od nás i zo zahraničia, ktorí sem zavítali. No najmä: radi sa vracajú a priťahujú na základe vlastných zážitkov veľa ďalších ľudí. Základný skelet skanzenu sa vybudoval v roku 2003. Tento rok sa aj chápe ako prvá skanzenová sezóna v jeho existencii. Naozaj obdivuhodným úsilím pracovníkov Odštepného závodu Lesov SR v Čiernom Balogu sa plocha 140 hektárov lesa a lúk vo Vydrovskej doline premenila za pár mesiacov úplne na nepoznanie. Pri pozeraní fotografií pred týmito prácami sa nechce ani veriť, ako človek dokáže - ale pozitívne - zmeniť kúsok krajiny. V pamätnom roku 2003 sa teda vybudoval tri kilometre dlhý náučný chodník po oboch stranách doliny a na ňom vtedy tridsaťosem zastávok s infopanelmi. Vznikla napríklad aj ukážková lesná škôlka, vznikli prvé výtvarné diela na lúkach i na chodníku od medzinárodného tímu umelcov. Jeden z partnerov Lesov SR - známa balocká VYDRA -  postavila amfiteáter, obec parkovisko a iba symbolický prenájom lúk v areáli skanzenu, ČHŽ začala voziť návštevníkov do skanzenu i z neho. V júli sa uskutočnil prvý Deň stromu ako top akcia celej sezóny. Dnes je už známou atrakciou, na ktorú prichádza niekoľko tisíc ľudí z celého Slovenska a zo zahraničia. V každom ďalšom roku vznikla (medzi mnohými inými novými exponátmi a nápadmi) vždy jedna nová dominanta. Tak dnes vidíme v skanzene okrem uvedeného starobylú horáreň - múzeum, presťahovanú zo Smrečín v sihlianskom chotári, Symbolický lesnícky cintorín, infocentrum, Euroles a počet zastávok vzrástol na dnešných šesťdesiatpäť. Pochopiteľne, že nie je priestor na vymenovanie všetkých, ani tých najzaujímavejších exponátov - od vrtuľníka po živé diviaky v obôrke. Veľmi úspešnými sa stali jednotlivé ročníky Dňa stromu, na ktorých sa zúčastnili popredné osobnosti slovenského kultúrneho, spoločenského a politického života a na ktorých sa nám v bohatom programe vždy podarilo návštevníkov prekvapiť niečím novým, vzrušujúcim...

Nuž a plány do budúcnosti?
   - Okrem permanentnej náročnej údržby celého skanzenu a sústavnej snahy o skvalitňovanie služieb návštevníkom spomeniem iba tie hlavné: stavba kostolíka pokrytého jedľovou kôrou, v ktorom bude sezónna expozícia umeleckých diel nadaných lesníkov, novú pltnícku zastávku či vybudovanie Európskej lesnej školy - diela európskeho významu, ktorého základný kameň bude položený v tohtoročný Deň stromu 12. júla. Všetkých vás naň srdečne pozývame. Uvidíte známe osobnosti, Lúčnicu, budete počuť melódie obrovskej fujary - trombity a mnoho, mnoho iného zaujímavého a pekného. Zárukou kvality iste bude aj profesionálna réžia Dňa stromu Produkčným domom FORZA. Celý lesnícky skanzen, so všetkým, čo tu o ňom uvádzam, má jediný cieľ: Lesníci sú tu pre vás. Chcú ukázať návštevníkom, od tých najvďačnejších - najmladších - až po najstarších, že lesy v rukách lesníkov sú v dobrých rukách; ukázať, že pracovať s lesom je náročné, no potrebné a krásne; poskytnúť návštevníkom okrem poučenia aj príjemný oddych, radosť z krás Vydrovskej doliny, možnosť zabaviť sa...Takže - dovidenia v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu, ale tiež na internetovej stránke www.lesy.sk. Lesu zdar.