Pozor súťaž

Román pre ženy

   Románom Na smrť krásna sa na scénu vracia autorka bestselleru Milenci a frajeri Jackie Collinsová. Je to v poradí jej 25. román a vystupuje v ňom jej obľúbená hrdinka Lucky Santangelová... takže sa pripravte na škandalóznu jazdu! Lucky prichádza v plnej sile, rovnako krásna a zvodná ako predtým. Je síce staršia, ale aj múdrejšia, a rozhodla sa znova získať mocné postavenie v Las Vegas a vybudovať tam veľkolepý hotelový komplex. Jej rebelantská dcéra Max je takisto nezvládnuteľná ako bola v mladosti ona, najmä keď sa rozhodne ísť za každú cenu na stretnutie s chlapcom, s ktorým sa zoznámila na internete. Lucky má plnú hlavu starostí s dokončením hotela a neuvedomuje si, že na scéne sa vynoril krutý nepriateľ z jej minulosti, človek rozhodnutý pripraviť ju o všetko...
   Do žrebovania o román Na smrť krásna zaradíme všetkých, ktorí najneskôr do 29. mája do našej redakcie doručia lístky s kupónom, telefónnym číslom a správnou odpoveďou na dnešnú otázku. Meno výhercu uverejníme 3. júna.
   O album Ondřeja Pivca Overseason súťažili všetci, ktorí do redakcie poslali korešpondenčné lístky so súťažným kupónom. Najviac šťastia v žrebovaní mala Mária Blahová z Brezna.

 Otázka: Ako sa volá hrdinka románu Na smrť krásna?

 KUPÓN – ROMÁN PRE ŽENY

Sme nablízku

Keď mu nevyhovieme, zvolí plač  

   „Máme dvojročného syna. Je veľmi šikovný a mali by sme z neho len radosť, keby si v poslednom čase nezačal vynucovať svoje nepríjemným plačom. Keď chytí svoju náladu, protestuje proti všetkému a dožaduje sa niečoho, čo mu nemôžeme dovoliť. Je mi jasné, že ho nemôžem nechať, aby sa naučil dosiahnuť svoje týmto spôsobom. Neviem však, ako správne reagovať – niekedy mám pocit, že som bol na neho príliš prísny, inokedy sa mi zdá, že som mal byť ešte prísnejší.“
   Keď som chodila do školy, kolegovia psychológovia nás učili, že obdobie vzdoru prichádza vo veku okolo troch rokov. Zdá sa, že aj tu sa vývoj urýchlil a obdobie vzdoru nastupuje oveľa skôr. Mladý muž zistil, že má svoju vôľu, že môže ovplyvňovať chod vecí a experimentuje. Očakávala by som, že sa bude skôr zlostiť, keď sa mu nevyhovie, on si zvolil plač. Keby bol oveľa starší, povedala by som, že si vybral účinnejšiu taktiku – slzám sa ťažšie odoláva ako zlostnému dupkaniu, a tiež sú sociálne prijateľnejšie ako nekontrolované výbuchy zlosti. Proste dobrý taktik. Viac či menej prísnosti na neho? Myslím, že tu nejde ani tak o prísnosť, ako o pevnosť a výdrž. Ak si raz poviem, že toto dieťaťu nedovolím, tak iba neustúpiť a nereagovať na nátlak. Dobre sa mi píše, horšie sa realizuje. Je určite ťažké zachovať chlad pri vyvádzajúcom dieťati, ktoré má často väčšiu vytrvalosť ako dospelý. A je to ťažšie pri šikovnom dieťati, s ktorým sa už dá všeličo robiť, dá sa s ním rozumne porozprávať – a odrazu sa v ňom niečo otočí a ono nereaguje na vysvetľovanie, dohováranie, iba nepríjemne plače a ako mlynček opakuje to isté. 
   Ak nás dieťa, ktoré „stratilo nervy“, dokáže „vytočiť“ tak, že ich pri ňom stratíme aj my, vlastne vyhralo, aj keď si nevydupkalo to, čo chcelo. Zmanipulovalo rodiča, ktorý s ním musí prejsť o pár rokov ešte pubertu, v ktorej to bude niečo podobné, ale všetko s väčšou silou a väčšími obrátkami. Prísnosť je dobrá, ale možno by som šetrila na energii, ktorú do nej vkladám. Ak reagujem silnou reakciou, najbližšie môže dieťa tiež pritvrdiť a naše strety sa budú vyostrovať. V situácii ide o to, aby dieťa nepresadilo svoje. Pri takomto drobcovi stačí, ak vydržím jeho plakanie a neustúpim. Stačí opakovať „nie“. A v každom byte je miestnosť, do ktorej môžem malého urevanca vykázať, keď je už toho priveľa. Horšie je, keď takáto situácia nastane na verejnosti. Tu musíme predvídať a dopredu sa pripraviť. Ja sama som minule dala vnukovi do ruky v samoobsluhe žemľu, pretože som vedela, že sa jej neprestane domáhať a môže to skončiť plačom. Volila som cestu menšieho zla. Dcéra ma vyhrešila, ona je v tomto dôslednejšia, ona mu ju nedá. Viem, že ja by som vnukovi nedovolila mnohé iné veci, ani keby sa začal hádzať o zem uprostred obchodu a bolo by mi jedno, čo si myslia ľudia okolo. Žemľa je však z môjho pohľadu niečo, čo sa v jeho veku môže tolerovať. A riešila som situáciu skôr, ako ju malý vyhrotil plačom. Keby som bola dávala žemľu až po plači, bola by to moja výchovná prehra. Takto to bolo iba o hraniciach. Keď mám ja pevné svoje hranice, po ktoré dieťaťu niečo dovolím, dieťa si ich odskúša a nakoniec prijme. Prijme aj to, že jednotliví dospelí v jeho okolí mu dávajú hranice rozdielnym spôsobom. Musím však byť stále pripravený na obranu týchto hraníc a nenechať sa vyviesť z miery malým útočníkom, nech zvolí akúkoľvek taktiku. „Povedal som nie.“ Ak je na konci vety bodka, som pánom situácie. Keď už dávam výkričník, situácia sa mení. Vtedy je dobré „duel“ prerušiť. Dospelému by som povedal: „Takýmto tónom sa s tebou baviť nebudem“. Dieťaťu to tiež môžem povedať, ale dôležité je názorne mu to predviesť. Ak viac nereagujem, skôr sa utíši, ako keď sa s ním dohadujem. A koniec koncov – som od neho ešte stále najmenej o štyri hlavy vyšší. Inak povedané – som pánom situácie aj bez toho, aby som kričal.

Mgr. Marcela Škultétyová, psychologička

Nelegálne skládky odpadov produkuje príroda sama?

   Problém odpadov je v súčasnosti jedným z najväčších problémov životného prostredia nášho regiónu, kraja, republiky ako aj celého sveta. Ročne na Slovensku vznikne okolo 1,5 milióna ton odpadu. Z toho je až 74 % tzv. zmesový komunálny odpad. Tento odpad sa neseparuje, ale skládkuje (86 %) a spaľuje v spaľovniach (14 %). Len necelých 7 % z celkového množstva komunálnych odpadov sa zhodnocuje (recykluje, kompostuje, opätovne používa, získava sa z neho energia...). Každý z nás vyprodukuje ročne priemerne 294 kg komunálneho odpadu. Z tohto množstva však ročne vyseparuje len 9,5 kg surovín. Tieto údaje nie sú len číslami, ale predstavujú celkový obraz odpadového hospodárstva na Slovensku. Vidíme na nich aj náš postoj k odpadu.

   S tým úzko súvisí ďalší problém – naše mesto stále častejšie hyzdia desiatky tzv. divokých, nelegálnych, čiernych skládok odpadov. Občania si neuvedomujú, alebo si nechcú ešte stále uvedomiť, že odpady sú problémom najmä kvôli tomu, že je ich obrovské množstvo. Obsahujú toxické látky, ktoré zaťažujú vodu (ktorú pijeme), vzduch (ktorý dýchame), pôdu (ktorú obrábame), porušujú ekologickú rovnováhu, zaberajú a devastujú priestor na dlhé obdobie, ničia estetický vzhľad krajiny, spôsobujú nám vážne zdravotné, ekologické, sociálne a finančné problémy.
Brezno prostredníctvom aktivačných prác v marci a apríli vykonávalo čistenie zelených plôch pozdĺž všetkých komunikácií pred vstupom do mesta, čistenie priestoru na Ulici ČSA (sever) – medzi garážami, Pestovateľskej ulice – smerom k záhradkám, tiež za mostárňou, Vrbovej ulice a priľahlého potoka, Staničnej ulice, odpočívadla v prímestskej časti Bujakovo. Vyzbieralo sa  stodva vriec a odviezlo desať veľkoobjemových kontajnerov odpadu.
   S problémom odpadov bojujú aj samotní vlastníci (nájomcovia) bytových domov v meste, ktorí často nachádzajú pri zberných kontajneroch odpad, ktorý zjavne nevyprodukoval žiadny zo spolubývajúcich. Odkiaľ sa tam vzal? Máme veľmi vynaliezavých občanov. Odpad z prestavby jadra, rodinného domu, hospodárskych usadlostí, alebo odpad z garáží (pneumatiky, autobatérie, nádoby z olejov, farieb...) umiestnia k zberným nádobám pred iným obytným domom. Ešte opovážlivejší je občan, ktorý príde z priľahlej obce aj s prívesným vozíkom, na ktorom vezie odpad a vyloží ho medzi obytnými domami v Mazorníkove. „Odvaha“
takéhoto občana, ktorý bez výčitiek svedomia premiestni odpad mimo svojho trvalého bydliska, je zarážajúca. Choďte sa pozrieť do kontajnerov, ktoré sú umiestnené v cintorínoch, neverili by ste, čo všetko vyprodukujú „nebožtíci“. Mesto Brezno má v rámci svojho rozpočtu určitý objem finančných prostriedkov na budovanie nových investičných akcií, ktoré majú zlepšiť životné prostredie občanov. Tým, že mesto je povinné odstraňovať všetky nelegálne skládky komunálneho a drobného stavebného odpadu v jeho katastrálnom území, dochádza k čerpaniu týchto finančných prostriedkov, ktoré môže využiť omnoho efektívnejšie napr. na rekonštrukcie miestnych komunikácií, budovanie alebo dobudovanie kanalizácie, vodovodov, parkovacích plôch, stanovísk na zberné nádoby tuhého komunálneho odpadu atď.
   Zamyslime sa. V prírode neexistuje odpad, tam sa všetko zužitkuje a využije. Rovnako by sme sa mali správať aj my – ľudia. Ak chceme žiť v zdravom a peknom prostredí, trieďme svoje odpady, nevytvárajme divoké, nelegálne, čierne skládky odpadov a pomáhajme chrániť zem a tým seba.
Triedením získavame suroviny, šetríme prírodné zdroje, chránime prírodu, z odpadov tvoríme druhotné suroviny a recyklácia robí z druhotných surovín nové výrobky.
Netriedením strácame peniaze, devastujeme okolie sebe a budúcim generáciám. Nemyslime si, že sme zdedili zem od našich rodičov, my sme si ju požičali od našich detí.

Odbor rozvoja mesta, stavebného poriadku a životného prostredia Mestského úradu v Brezne

Otestujte si zeleninu a vajíčka

   V pobočke Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Banskej Bystrici môžete v pondelok 26. mája využiť bezplatne jedinečnú príležitosť otestovať vlastnú zeleninu a vajíčka. Zeleniny treba priniesť minimálne pol kilogramu a inšpektori vykonajú skúšku na dusičnany, ktorá inak stojí až 1500 korún. Rovnako zadarmo vyšetria aj domáce vajíčka na prítomnosť salmonely, priniesť treba päť vajec. Z regionálnej potravinovej správy odošlú vzorky do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne, odkiaľ vám výsledky zašlú poštou na domácu adresu. V projekte pod záštitou ministerky pôdohospodárstva SR Zdenky Kramplovej ide o to, aby bola zabezpečená bezpečnosť aj potravín pripravených doma, keďže tie v obchodnej sieti sú pod stálou kontrolou štátnych orgánov.

Stanislav Háber

 Prírodná rezervácia Mašianske skalky

    Horehronie aj vo východnej časti zahŕňa územia, ktoré reprezentujú časť pôvodnej a zachovanej prírody a krajiny. Intenzívna poľnohospodárska činnosť od dôb valaskej kolonizácie a prírodné kalamity zničili a oslabili podmienky zachovania takýchto plôch. Napriek tomu príroda tejto časti je bohatá, pestrá a zaujímavá pre každého milovníka peknej krajiny a jej prírody.

   Osady v tejto oblasti vznikli na valaskom práve, niektoré mali dedičných richtárov – šoltýsov, ktorých úlohou bolo aj zintenzívnenie dosídľovania tohto územia. V 18. – 19. storočí dochádza k zmene zamestnania obyvateľov. Súviselo to s objavením železnorudných žíl a s ich využívaním pomocou modernejších výrobných techník. Pohorelská Maša mala v polovici 19. storočia najmodernejšiu valcovňu plechov na Slovensku.
   Pohorelská Maša sa nachádza v údolí Hrona 2 km na východ od Pohorelej pod strmým svahom vyhliadkového vrchu Gindura (1099 m).
   Samotná prírodná rezervácia Mašianske skalky bola vyhlásená v roku 1980, stupeň ochrany 5. Leží juhozápadne od Pohorelskej Maše. Predmetom ochrany sú prirodzené lesné porasty reliktného charakteru 170- až 190-ročné. Nachádzajú sa tu strmé skalné svahy, kde na dolomitoch vznikli ostro sa rozpadajúce vežovité útvary.
   V súvislosti s geologickým podkladom predstavuje rastlinstvo svojrázne spoločenstvá. Nájdeme tu rôzne druhy stromov, kríkov, tráv a aj chránených rastlín. Aj živočíšna ríš tu má svoje zastúpenie. Od zástupcov tried stavovcov až po najjednoduchšie mäkkýše, červy či článkonožce.
   Poznali sme ďalšiu prírodnú rezerváciu v našom okolí. Je len na nás, ako sa postavíme k jej ochrane na zachovanie toho, čo príroda vytvorila.

(E-ová)