20. MAJ 2008 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

   Breznianske námestie už tri týždne zdobí máj. Zelený stromček na vrchole dlhého kmeňa sa týči hneď vedľa zvonice. Tradícia zvyku stavania májov je veľmi stará a zakladá sa na viere v plodnú silu ducha stromu. Vraj všetko živé, čo prišlo na svet v máji, malo sa zdarne vyvíjať. Podobne aj láska, ktorá vzplanula v tento mesiac. V minulosti sa považovalo postavenie mája za prejav vážneho záujmu mládenca o dievča, dokonca niekde malo charakter záväzku. Prečo podľa vás dostal mesiac máj prívlastok lásky čas? Naozaj vznikajú ľúbostné vzťahy na jar rýchlejšie? Prežívate práve lásku? - pýtali sme sa mladých ľudí v uliciach mesta.


S anketovym mikrofonom


o máji a láske

Ivana Barteková, študentka, Bánovce nad Bebravou:
   - Láska nezávisí od ročného obdobia. Pekné počasie robí ľudí šťastnejšími, majú pozitívnu náladu, príroda sa prebúdza a to ich možno ovplyvňuje v oblasti lásky. Ja som šťastne zaľúbená. Nestalo sa to v máji a zatiaľ je to pekné, bodaj by to aj dlhšie vydržalo. Lebo ako sa človek rýchlo zaľúbi, tak rýchlo ho to aj prejde. Zaľúbení majú v duši stále máj.

Terézia Polakovičová, študentka, Zvolen:
   - Podľa mňa je jedno, v ktorom ročnom období láska vznikne, hlavne nech je. Všetko naokolo kvitne. Máj mám rada, lebo sa blíži leto, ale v tomto roku maturujem, tak ho nevidím až tak pozitívne. V treťom ročníku – to bol život...

Andrea Hirschnerová, študentka, Turčianske Teplice:
   - Momentálne je pre mňa máj dobrý, lebo mám lásku, všetko mi vychádza až na to, že ma čaká maturita. Máj je časom lásky preto, že začína byť teplo, ľudia sa zbližujú. Je to celkom iná atmosféra. Všetko by bolo fajn, až na maturity, tie to kazia.

Jaroslav Pauliak, na voľnej nohe, Valaská:
   - Príroda sa v máji prebúdza, tak aj v človeku sa prebúdzajú city. Ja prežívam lásku každý deň. Neberiem to veľmi vážne, lebo ste ma otázkami zaskočili.

Katarína Jurčová, asistentka, Michalová:
   - Asi preto, že je teplo. Kvitnú kvety, stromy, všetko ožíva. Ľudia sú vysmiati, majú lepšiu náladu, lebo konečne svieti slniečko. Mám radšej teplejšie počasie ako zimné. Keď môžem odložiť kabát, hneď sa cítim lepšie, akosi ľahšie.

Jaroslav Karak, študent, Brezno:
   - Zatiaľ som nemal šancu spoznať ozajstnú lásku. Ešte v škôlke som sa zaľúbil, potom v škole, aj na strednej, ale moja láska si našla iného a to ma sklamalo. Veľmi sa mi páči spolužiačka z „výšky“, je zo Spišskej Novej Vsi a často spolu „četujeme“. Ako rodený východniar si s ňou dobre rozumiem. Som rád, že konečne začína byť teplo, už mi to chýbalo po nekonečnej zime. Jar mám veľmi rád. A na veľkú lásku stále čakám.

(pl, ng)

  hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Žiaci v rakúskych Alpách

  Semmering v rakúskych Alpách sa nám, štyridsiatim štúdia chtivým žiakom a štyrom odvážnym pedagógom zo Základnej školy s materskou školou Pionierska 2 v Brezne stal v apríli dočasne druhým domovom, v ktorom sme sa zdokonaľovali v cudzojazyčných schopnostiach a zároveň naplno užívali teplé jarné vysokohorské podnebie.    Denné štvorhodinové dopoludňajšie vyučovanie s anglickou a nemeckou lektorkou sme popoludní prakticky overovali priamo v nemecky hovoriacom prostredí, a veru, nedali sme sa zahanbiť. Hoci sme pri našej cudzojazyčnej komunikácii používali nielen jazyky, ale často i ruky a nohy, poradili sme si vždy.Odvaha rozprávať nám nechýbala, čo ocenili aj rakúski hostia hotelového komplexu, ktorí nevychádzali z údivu nad naším ukážkovým správaním. Bodovo ho hodnotili naši pedagógovia. Tí nám denne pripravovali zaujímavé športové súťaže v bazéne i v okolitej prírode, aby sme si poriadne prevetrali hlavy. V neďalekom meste Murzzuschlag sme navštívili Múzeum zimných športov i Múzeum železníc a samozrejme početné rakúske obchodíky, v ktorých sme mysleli hlavne na svojich blízkych. Ďakujeme našim rodičom a pedagógom za možnosť zdokonaliť sa v štúdiu cudzieho jazyka, za nezabudnuteľné chvíle strávené v príjemnom prostredí so svojimi kamarátmi a tešíme sa už teraz na Semmering 2009.

Účastníci jazykového pobytu, žiaci ZŠ s MŠ Pionierska 2 v Brezne

 

Prírody sa môžeš dotknúť len srdcom, nie rukou

   V Základnej škole Jasenie to opäť vrelo. Tajničky, krížovky, poznávanie živočíchov a rastlín, výstava žiackych výtvarných prác s tematikou ochrany prírody, vrecia plné odpadu... Aj takto si naši žiaci pripomenuli apríl - mesiac lesov, ktorý tematicky pripravila vychovávateľka Beáta Kazárová. Šikovní oteckovia nachystali detičkám turisticko-náučnú vychádzku ukončenú opekačkou.
   V stredu 30. apríla zavŕšili deti mesiac ochrany prírody prezentáciou kultúrneho programu deťom z materskej školy a pracovníkom obecného úradu. Škôlkari okrem malých darčekov odchádzali s piesňou na perách, ktorú si zaspievali spoločne so školákmi. Lesy SR i v tomto roku priniesli stromčeky, ktoré malí ochrancovia prírody pod odborným dozorom učiteliek zasadili na školskom pozemku.
Kolektív ZŠ Jasenie

 

Tri inštitúcie, tri kontrasty

   Rozhodla som sa porovnať a dúfam, že čo najobjektívnejšie, ráz správania sa a kultivovanosti pracovníkov úradu práce, pošty a sociálnej poisťovne. Ako sa vraví, zlý začiatok – dobrý koniec, a tak prichádzam na poštu.

   Pri vchádzaní sa na ľavej strane aj doobeda, aj poobede počas špičky stretávame s ochotou a rýchlosťou vybavovania. Na pravej strane si to úradníčky za prepážkami zariaďujú po svojom. Doobeda, keď je pošta poloprázdna, sú odstreté okienka takmer všetky a poobede počas špičky niekedy dokonca len dve, hoci sa vytvárajú „šóry“ ľudí až po východ. Zbytočne sa klope, či zvyšuje hlas. Je zastreté a my len sem – tam zazrieme spokojnú žienku pobehujúcu s kávičkou. Samozrejme je to tak aj počas výplat invalidných, starobných dôchodkov a podpôr v nezamestnanosti.

   Sociálna poisťovňa je množina kancelárií, ktoré sa otvárajú tak raz za polhodinu a v ktorých sedí aj päť nič nerobiacich, za to nervóznych a nepríjemných úradníčok. Tam už som zažila aj dvojhodinové čakanie pred kanceláriou, v ktorej sedelo pri jednom stole asi päť žien.

   Úrad práce, to je vec úplne iná. Tam rada pochválim aj menovite. Božskou trpezlivosťou sú naplnené úradníčky pani Slimáková, Švantnerová, Maruškinová či Poliaková a napriek nezmyselným zákonom, ktoré všetko komplikujú, to ony ľuďom zjednodušujú. Sú trpezlivé, dokážu sa usmiať. Dokonca pozrieť na situáciu s humorom.

   Takže, ak by som mala tieto inštitúcie ohodnotiť známkami, tak pošta by dostala 3, sociálna poisťovňa čistú guľu a úrad práce jednotku s hviezdičkou. Tak jest!

(rb)

 Milé stretnutie

    V pondelok popoludní 5. mája prijala vo svojej breznianskej kancelárii Magdaléna Vášaryová – poslankyňa NR SR, zástupcov občianskeho združenia Speváckeho zboru mesta Brezna. Predseda o. z. SZMB Ing. Dušan Števko ju oboznámil s činnosťou spevokolu, jeho najbližšími aktivitami, vrátane plánovaného výjazdu SZMB do družobného poľského Ciechanówa koncom mája. Odovzdal jej tiež pamätné dary SZMB.
   Veľmi milým a príjemným prekvapením pre spevácky zbor bola návšteva pani poslankyne na nácviku spevokolu v mestskom kultúrnom stedisku, počas ktorej zaspievala aj svoje obľúbené štiavnické piesne.
   V družnom, srdečnom rozhovore s členmi SZMB vyjadrila svoje potešenie nad speváckymi aktivitami zboru, popriala členom zboru veľa vytrvalosti, elánu do ďalšej práce a prisľúbila pomoc a podporu pri realizácii plánov a zámerov SZMB v ďalšom období.

Text a foto: JUDr. Juraj Zelník

 

 Týždeň výletov

    V prvú májovú stredu sme sa my žiaci 4. A a 4. B zo ZŠ s MŠ Pionierska 2 Brezno vybrali na výlet do Pienin. Slniečko svietilo a my sme sa tešili na splavovanie Dunajca. Obklopovala nás prekrásna príroda a priezračná voda plná rýb. Plavili sme sa na troch pltiach, vyskúšali sme si, ako sa kormidluje plť a vypočuli sme si zaujímavé príbehy. Bol to zážitok nad zážitky. Po splavovaní sme ešte navštívili Strážsky kaštieľ a s krásnymi zážitkami sme sa vrátili domov.
   V piatok 9. mája sme sa opäť vybrali na výlet. Cieľom našej cesty boli Bojnice – Festival duchov a strašidiel s názvom Kruté vtáča. Už päť rokov chodíme obdivovať strašidlá, ktoré raz do roka ožívajú. V ZOO sme si poprezerali zvieratá, v stánkoch nakúpili rôzne suveníry a tešili sa na prehliadku. Boli sme svedkami jedného z najpoetickejších a najkrutejších príbehov, ktoré sa odohrávali v komnatách zámku. Príbeh Anny Rosiny Listhiusovej, kráľovnej čarodejníc, ktorá podobne ako Alžbeta Báthoryová zanechala po sebe mnoho obetí. Videli sme nielen skupinu potulných komediantov, ale aj množstvo hrôzostrašných vidín ženy, ktorá už v dvadsiatich šiestich rokoch trpela depresiami a epilepsiou. Stali sme sa súčasťou legendy. Mráz nám behal po chrbtoch, keď sme po 262 schodoch vyšli do veže. Tma, kvílenie a samé strašidlá – hrôza.
   Kruté vtáča... Kus poriadneho divadla. Kusisko emócie, boľavá krása. Neha silná a drsná ako štiepenie v kostiach. Taký bol pätnásty ročník Medzinárodného festivalu duchov a strašidiel na Bojnickom zámku.

Martinko Matula, žiak IV.A triedy

Rubrika pokračuje na 4. strane


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT