|
|
Zavrel si oči,
srdce prestalo ti biť, aj keď sa ti tak veľmi chcelo žiť. Ďakujeme ti tu nad
hrobom, v srdciach máme veľký žiaľ, s tebou letí naše zbohom až k nebeským
výšinám. Eduarda Bartoša z Čierneho Balogu. S láskou a úctou spomína manželka Věra, dcéra Viera, synovia Roman, Bohuš a Zdeno s rodinami. . . .
Tri roky chýbaš medzi nami. Odišiel si náhle bez rozlúčky,
zostali sme sami. Ťažko nám je bez teba, smutno je všetkým, už nič nie je také,
aké bolo predtým. Stíchlo srdce i tvoj hlas, no zostali spomienky v nás. Čas
plynie ako tichej vody prúd, kto ťa mal rád, nevie zabudnúť. Zdenko Vrbovský zo Zadných Halán.
S láskou spomína
manželka, dcéra, syn a ostatná rodina.
. . .
Zvlhli cesty, ulice, slza steká na líce. Prichádza chvíľa
spomienky. Čas plynie a rana bolí, ani čas ju nezahojí. Už ťa neprebudí slnko
ani krásny deň, ty si spíš svoj večný sen. Neprebudíme ťa ani najkrajším slovom,
tak ti dáme na hrob kytičku a povieme: „Bibka naša drahá, zbohom“. Bibka Citterbergová z Filipova. S láskou a úctou spomína mama, brat, starí rodičia a všetci známi. . . . Len kytičku kvetov z lásky ti na hrob môžeme dať, pokojný spánok ti priať, modlitbu tichú odriekať a s bolesťou v srdci na teba spomínať. Dňa 20. mája uplynulo štrnásť rokov odvtedy, čo nás navždy opustil Dezider Nemčok z Braväcova. S láskou spomína manželka, synovia Ján a Martin a dcéry Drahomíra, Darina, Jelena s rodinami a vnúčatá. Tí, ktorí ste ho poznali, venujte mu prosím tichú spomienku. . . .
Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Štefana Katrenčíka z Brezna – Mazorníkova.
Kto ste ho poznali,
venujte mu tichú spomienku.
. . . Po krátkych
cestách chodili sme spolu, na dlhú cestu odišiel si sám. Márne ťa naše oči
hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ticho trpel a s chorobou zápasil. Ubolené,
vykrvácané srdce prestalo navždy biť. Smutný je náš dom, keď niet otec teba v ňom. Tomáš Farárik z Braväcova. Spomína manželka s dcérami, synovia, nevesty a vnúčatá. . . .
Ten deň, mama, bol plný sĺz a žiaľu. Odišla si v tichosti bez
slova rozlúčky. Keď umrie mama, slniečko zájde, v srdci nám ostane smútok a chlad.
V tom šírom svete sa sotva nájde, kto by jak mama vedel mať rád! Ema Popročiová. S láskou a úctou spomínajú dcéra Jarmila s manželom Petrom, syn Jozef s priateľkou Zuzanou, syn Ján s manželkou Máriou, vnúčatá Viktor, Danka, Mirka, Lucka, Tomáš, Patrik, sestra a bratia s rodinami a ostatná rodina. . . .
Milovali sme ich, a oni milovali nás, tú lásku v našich
srdciach nezničil ani čas. Margity Turňovej a dňa 6. júna si pripomenieme druhé výročie úmrtia nášho otca Štefana Turňu z Čierneho Balogu – Jergova.
Na vzácnych rodičov
spomínajú dcéra a zať, vnučky, vnuci s rodinami, pravnučky a pravnuci.
. . .
Čas plynie a život sa skončil, zostanú len slzy, smútok a spomienky.
Stíchlo srdce i tvoj hlas, ale ty navždy zostaneš žiť v našich spomienkach. Mária Úradníková, rodená Cabanová. S láskou a úctou spomínajú rodičia, manžel s rodinou, sestry Anna a Andrea s rodinami a ostatná rodina. . . . Dňa 23. mája uplynie rok odvtedy, čo nás navždy opustil náš drahý otec, brat, švagor, kolega, priateľ Ervín Mikuláš a dňa
28. mája si pripomenieme jeho nedožitých šesťdesiatpäť rokov. . . .
Len kytičku kvetov z lásky ti na hrob môžeme dať, pokojný
spánok ti priať, modlitbu tichú odriekať a s bolesťou v srdci na teba spomínať. Anna Pančíková z Podbrezovej. S láskou a úctou spomína manžel a deti s rodinami. . . .
Aj keď si odišla z tohto sveta, to, čo sme na tebe milovali,
tvoj úsmev, tvoja láskavosť a výnimočnosť, ostane navždy žiť v našich srdciach. Anička Tončíková z Lopeja. S láskou a neutíchajúcou bolesťou v srdci spomínajú manžel Pavel, dcéry Janka a Beatka s rodinami, syn Pavol a kmotra Oliva s manželom. . . .
Zahučali hory, zahučali bôľom, keď sme vám drahí rodičia
dávali zbohom. Keď prižmúrime oči, detstvo si vybavíme, bráničku do dvora
otvoríme a rodičov svojich pekne oslovíme. Tu trochu zaklameme, prosíme o odpustenie,
bo zvítať sa s rodičmi bolo iba prianie. Pavla Giertliho a dňa 27. mája uplynú dva roky od úmrtia našej drahej mamy Antónie Giertlovej z Čierneho Balogu. S láskou spomínajú synovia a dcéry s rodinami. . . . Tak rýchlo ten
čas letí, tak rýchlo uteká. No každý deň, manžel, otec, starký, ti patrí naša
spomienka. Antona Potkányho z Čierneho Balogu – Jánoškovky. S láskou naňho spomína manželka, synovia s rodinami a ostatná rodina. Vazeni citatelia! Dosial sme v rubrike Podakovania neuverejnovali fotografie vasich blizkych. V buducnosti sa to zmeni. Podakovania chceme rozsirit podobne ako Spomienky a vytvorit priestor nielen pre text, ale aj pre fotografie nedavno zosnulych, ktore dorucite inzertnemu oddeleniu nasho tyzdennika najneskor vo svrtok. Redakcia |
|