|
|
|
P O K U T A Zastavil som, lebo sa predo mnou náhle zjavil policajt s vytrčenou „plácačkou“. Pristúpil k okienku a vraví: „Pán vodič, vaše doklady, prosím.“ Listoval v nich a jeho prísna tvár nasvedčovala, že je to so mnou vážne, asi som vyviedol niečo, o čom neviem. „Tak, akého priestupku ste sa dopustili?“ spýtal sa a podal mi doklady. „Nie som si ničoho vedomý,“ povedal som s malou dušičkou. „Tak ja vám to teda poviem. Pred križovatkou je stopka, nič vám to nevraví?“ „Stopka? To nie je možné, bol by som si ju predsa všimol…“ „No a keďže poriadok kvôli bezpečnosti musí byť, pre dnešok to budú dve tisícky,“ povedal a dôležito vytrhol pokutový blok. „Dvetisíc? Preboha, to je presne suma, ktorú som mal odloženú na stravu mojich detí. Pán policajt, nešlo by to lacnejšie? Inak budú moje deti hladovať. Máte deti? No vidíte, tak potom určite viete, o čom hovorím… Chudiatka, moje malé… Prosím vás…“ „No, dobre, tak, teda tisíc…“ „Tisíc korún? Veď to je hotový majetok, budem musieť siahnuť na inkaso. A ak nás deložujú ako nejakých posledných neplatičov, budete to mať na svedomí vy, áno, práve vy. Ach, Bože, čoho som sa to ja nešťastný dožil. Ja, úbohý bezdomovec…“ „Už som vypísal blok, nemôžem inak, iba ak by…“ „Čo ak by…?“ „Iba ak by som sumu prepísal, ale hovorím vám, že to robím po prvýkrát. Tak, koľko?“ „No, nemám toho veľa…“ pozrel som do peňaženky, zívala takmer prázdnotou. „Dvadsať… štyridsať korún, aj päťdesiat halierov. Viac naozaj nemám.“ „No, teda, dobre. Počkajte, pohľadám v pokynoch, či nie je niektorý priestupok lacnejší… Prekročenie rýchlosti, nečitateľná ešpézetka… aha, neoprávnené vytrubovanie je za 50 korún, ale lacnejšie už nič nemáme. No, dobre, dajte tých vašich štyridsať a ja doložím zvyšok.“ „Ďakujem vám, pán policajt, ani neviete, čo ste urobili pre moju rodinu.“ „Tak sa majte a druhýkrát si dajte na tú stopku pozor,“ povedal mierne a podával mi ruku. „Aj vy sa majte, ale tá stopka tam nebola.“ „Akože, nebola?“ „No, tak, že nebola,“ tvrdil som svoje. „Bola a stále tam ešte je!“ dôrazne ma presviedčal muž zákona. „Dobre, tak sa poďme pozrieť… No, tak, kde je, no?“ „Aha, tu za týmto konárom, vidíte?“ „Za konárom? A to tvrdíte len tak, ako keby sa nič nestalo? Ako ju má vodič vidieť, keď je za konárom? Há?“ „Všetci, ktorí chodia tadiaľto, už vedia, že je tam…“ „To nie je ospravedlnenie! Je toto váš rajón, pán policajt?“ „Áno, môj.“ „Tak, aby ste vedeli, podám na vás sťažnosť u vášho nadriadeného za zanedbanie povinnosti. Mali ste už dávno odstránenie inkriminovaného konára nahlásiť…“ „Prosím vás, nie. Viete, aký prísny trest ma čaká? Vyhodia ma zo zamestnania, dostanem peňažnú pokutu, ach, ja nešťastný, čo moje deti a moja rodina… Nebudem mať na stravu a inkaso…“ „Pochopte, poriadok kvôli bezpečnosti musí byť… iba ak by…“ „Ak by čo?“ „Iba ak by som vám pomohol ten konár odpíliť a bude po probléme…“ Emília Molčániová Posledná púť večného turistu Máloktorý Slovák precestoval svet toľkokrát, ako Martin Kukučín. Ako študent pešo kráčal z Jasenovej na ružomberskú stanicu, odtiaľ vlakom do Revúcej. Druhý raz do Banskej Bystrice, tretí do Martina a štvrtý do Kláštora pod Znievom. Odtiaľ ako učiteľ sa na šesť rokov vracia do rodnej dediny. Potom ju opúšťa natrvalo a vracia sa už len ako hosť. Odchádza najskôr na Dolnú zem, do Šoprone, potom do Prahy na štúdium medicíny. Rodná vlasť ho akosi nevedela ako lekára prijať, nuž ho prijala slnečná Dalmácia - ostrov Brač. Aj tu za svojimi pacientmi putúval pešo alebo na mulici. Potom nasleduje cesta do Južnej Ameriky, do Patagónie. A putuje ďalej – za chorými, za ovcami. Po skončení vojny sa vracia do Chorvátska a v roku 1922 cez Paríž, Prahu a Bratislavu na rodnú Oravu. A z Oravy znova do sveta: do Záhrebu, ešte raz cez more do Južnej Ameriky a znova na Slovensko – do Martina i do Tatier, z nich do Záhrebu a napokon do tichého Lipiku, kde s nežnou starostlivosťou opatroval chorľavú ženu. Tu sa už nevenoval lekárstvu, len písal a študoval. „Životné putovanie
nášho veľkého človeka prichodí záhadným, akoby ho akýsi večný nepokoj bol
poháňal... Kdekoľvek chodil však, srdce ho nieslo len domov a domov... zo
všetkých piesní, ktoré tak rád počúval, najmilšou mu bola „Drotári, drotári,
jako dzivé husi...“ – dal si ju aj ako motto svojich Čŕt z ciest. Nosil po svete
svoju bolesť a čičíkal ju slovenskými piesňami.“ (Krčméry) A. Prepletaná
Perfektné stanovište. Foto: Dušan Čech
Božena Bobáková: Na krídlach vetra č. 19 Čo sa už nikdy nevráti Pre malé deti sa nosili na pole aj takzvané kolembačky. Pozostávali z troch na jednom konci zviazaných tyčí. Na dve z nich sa uväzovala plachôtka, to jest štvorcový kus plátna s trakmi na každom rohu. Keď sa dieťa do kolembačiek uložilo, plachôtka sa preliačila a bábo v nej ležalo ako malá podkovka, ako drobný skrútený červíček. Nebola to veľmi pohodlná poloha, ale vždy lepšie, ako keby sa chúďaťu bolo podstlalo na holú zem. Vo svahu by ho bolo šmýkalo nadol medzi pichľavé steblá, do plienok sa mu mohli nanosiť mravce, ani o hady a jašterice nebola núdza. V kolembačkách bolo pacholiatko pred takýmito nepríjemnosťami ako–tak chránené. Aby mu po tváričke nelozili muchy, dieťa uložené v plachôtke sa ešte omotalo odedzou. Dodnes sa čudujem, že sa v tom zámotku neudusilo. Ba niekedy aj spalo sťa zarezané. Istotne sa mu nejakou škáročkou dostával do nošteka čerstvý vzduch. Keď fúkal vietor, plachôtka s dieťaťom sa jemne pohojdávala. Stávalo sa, že silnejší náraz kolembačky prevrátil. Palice síce popadali, ale škvŕňaťu veľmi neublížili, keďže bolo poriadne poukrúcané do vankúšov. Pre takéto malé drobce by sa cez leto naozaj veľmi bol zišiel nejaký útulok v dedine, kde by neboli vystavené toľkým všelijakým nebezpečenstvám. No to nikomu ani na rozum nezišlo. Veď som vám hneď na začiatku povedala, že také čosi ako škôlky a jasličky existovali možno len vo väčších mestách. Detičky, čo už vedeli bežkať, držali mamy cestou na pole za ručičku a vliekli sa s nimi slimačím tempom hore vŕškami. Plač mali každú chvíľu na krajíčku. Mamy ich ťahali dopredu, nútili ich zapletať nôžkami, ale ony sa ovalili a jačali: Chcem ísť na rukyyyy! Čo mala taká mama robiť? Hoci naložená, musela krikľúnča vziať a na pár krokov niesť. Viete si predstaviť, aká prišla na pole zmorená a uťahaná? A to jej bolo treba ešte do večera pracovať, hrabať, obracať pokosenú trávu, aby na slniečku uschla a premenila sa na seno. Pri tejto robote sa jej dieťa ustavične plietlo popod nohy. Bol mu dlhý čas a stále niečo vymýšľalo. Raz mu bolo treba cikať, raz kakať, inokedy bolo smädné alebo jednoducho chcelo, aby sa mu mama venovala. Veru – nebolo to vôbec jednoduché. Vo mne tiež ostala spomienka, ako som svoju dobrú mamu trápievala, keď som bola celkom malá, možno dvoj – trojročná. Pokúšala sa zaujať ma niečím. Urobila mi hrnček z javorového listu, našla mi plástik čmelieho medu, ak bol blízko potôčik, zo skaliek mi na ňom urobila malú priehradu. Zdvihla slimáka, prihovárala sa mu: Slimák, slimák, vystrč rožky, dám ti masla na parôžky. Ak nevystrčíš rožky, podpálim ti dom a ty zhoríš v ňom. To ma na chvíľu zaujalo. Lenže nie nadlho. Keď si mama myslela, že má odo mňa na chvíľu pokoj, chytila hrable a začala pracovať, už som zas naťahovala gajdy. Tak hrable odložila a zaspievala mi: Ide pavúk po stene, nesie zlaté prstene, kto sa rýchlo zasmeje, jeden z nich mu daruje. Ja som všetko brala doslova. – Kde je pavúk, kde sú prstene? – dožadovala som sa a mama musela znovu chytro čosi vymýšľať, čo by ma opäť na nejakú minútku zaujalo. Niektoré deti takto aj dnes trápievajú svoje mamy a skoro vždy bez príčiny a ani to nemusí byť na poli. Keď sa ukázal na jasnom nebi tmavší obláčik, zaspievala mama svojím príjemným hlasom: Daj, Bože, slnca, do nového hrnca, veď ti mi ho dáme, keď sa kus pohráme. Vyjdeme my na kopec, uvidíme päť oviec a šiesteho barana so zlatýma rohama. Kto tie rohy nájde, do zlatej zeme zájde. Moja mamka našla, do zlatej zeme zašla. (Pokračovanie) Všetko o teple... Ako sa tvorí a z čoho sa skladá cena tepla Poplatky za teplo a teplú vodu tvoria vysoké percento z domácich rozpočtov. Podľa Slovenského zväzu výrobcov tepla môžu domácnosti za minulý rok očakávať preplatky za dodávky tepla. Minulý rok spôsobila tento stav mierna zima. Výška preplatkov sa však nedá jednoznačne stanoviť. Závisí od metódy tvorby zálohových platieb u jednotlivých správcov, ako aj od podmienok dodávky tepla v konkrétnych regiónoch. V ročnom vyúčtovaní sa prejavia tiež dôsledky nepresných objednávok tepla. Správcovské spoločnosti vyúčtovanie platieb za teplo musia uskutočniť do konca mája. Podrobné vysvetlenie grafu:
Výhody dvojzložkovej
ceny: Variabilná zložka ceny tepla obsahuje náklady na zemný plyn, elektrickú energiu vodu a technologické hmoty. Z variabilnej zložky ceny tepla tvorí zemný plyn 95 %. Jeho spaľovaním sa uvoľňuje teplo, ktoré je prostredníctvom teplej vody dodávané konečným spotrebiteľom na miesto spotreby, ako teplo na ústredné kúrenie (ÚK) alebo teplo v teplej úžitkovej vode (TÚV). Elektrická energia zabezpečuje najmä chod horákov kotlov a čerpadiel, ktoré ohrievajú a dopravujú teplú vodu ako nositeľa tepla do radiátorov a na ohrev a cirkuláciu TÚV. Voda cirkulujúca vo vykurovacích telesách je špeciálne upravená chemickými látkami, ktoré zabraňujú usadzovaniu vodného kameňa na vnútorných stenách rozvodov tepla a radiátorov. Pridaním týchto látok sa predlžuje ich životnosť. Náklady na variabilnú zložku dodávateľ tepla priamo refakturuje odberateľom tepla. Fixná zložka ceny tepla obsahuje náklady spojené s udržiavaním sústavy tepelno-technických zariadení tak, aby poskytovala tepelnú energiu v prípade potreby v požadovanom množstve a zodpovedajúcej kvalite. Odborná obsluha a dozor, služby dispečingu, pohotovostná a havarijná služba je zabezpečovaná nepretržite počas celého kalendárneho roku. Hovorí sa, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán. Aj preto neustála preventívna údržba, servisné činnosti, opravy zariadení, pravidelné odborné prehliadky a skúšky garantujú spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky tepelno-technických zariadení. V rámci režijných nákladov sú zabezpečené administratívne činnosti spojené s fakturáciou a rozúčtovaním nákladov na výrobu tepla, sledovaním dodržiavania stanovených odberných diagramov a kontrolou efektívnosti prevádzky. Odpisy zariadení sú použité na splatenie investícií, ktorých realizácia prináša zvyšovanie účinnosti výroby a distribúcie tepla. Zo zisku z celkovej ceny tepla sa zasa zabezpečujú nové investície a splácanie istiny z úverov, z ktorých sa realizuje modernizácia sústavy centrálneho zásobovania teplom. Výšku variabilnej a
fixnej maximálnej ceny tepla
Reálne výsledky úspory
tepla Skúsenosť overená praxou Dalkia Brezno, a. s. |
