20. MAJ 2008 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 P O K U T A

    Zastavil som, lebo sa predo mnou náhle zjavil policajt s vytrčenou „plácačkou“. Pristúpil k okienku a vraví:

   „Pán vodič, vaše doklady, prosím.“

   Listoval v nich a jeho prísna tvár nasvedčovala, že je to so mnou vážne, asi som vyviedol niečo, o čom neviem.

   „Tak, akého priestupku ste sa dopustili?“ spýtal sa a podal mi doklady.

   „Nie som si ničoho vedomý,“ povedal som s malou dušičkou.

   „Tak ja vám to teda poviem. Pred križovatkou je stopka, nič vám to nevraví?“

   „Stopka? To nie je možné, bol by som si ju predsa všimol…“

   „No a keďže poriadok kvôli bezpečnosti musí byť, pre dnešok to budú dve tisícky,“ povedal a dôležito vytrhol pokutový blok.

   „Dvetisíc? Preboha, to je presne suma, ktorú som mal odloženú na stravu mojich detí. Pán policajt, nešlo by to lacnejšie? Inak budú moje deti hladovať. Máte deti? No vidíte, tak potom určite viete, o čom hovorím… Chudiatka, moje malé… Prosím vás…“

   „No, dobre, tak, teda tisíc…“

   „Tisíc korún? Veď to je hotový majetok, budem musieť siahnuť na inkaso. A ak nás deložujú ako nejakých posledných neplatičov, budete to mať na svedomí vy, áno, práve vy. Ach, Bože, čoho som sa to ja nešťastný dožil. Ja, úbohý bezdomovec…“

   „Už som vypísal blok, nemôžem inak, iba ak by…“

   „Čo ak by…?“

   „Iba ak by som sumu prepísal, ale hovorím vám, že to robím po prvýkrát. Tak, koľko?“

   „No, nemám toho veľa…“ pozrel som do peňaženky, zívala takmer prázdnotou. „Dvadsať… štyridsať korún, aj päťdesiat halierov. Viac naozaj nemám.“

   „No, teda, dobre. Počkajte, pohľadám v pokynoch, či nie je niektorý priestupok lacnejší… Prekročenie rýchlosti, nečitateľná ešpézetka… aha, neoprávnené vytrubovanie je za 50 korún, ale lacnejšie už nič nemáme. No, dobre, dajte tých vašich štyridsať a ja doložím zvyšok.“

   „Ďakujem vám, pán policajt, ani neviete, čo ste urobili pre moju rodinu.“

   „Tak sa majte a druhýkrát si dajte na tú stopku pozor,“ povedal mierne a podával mi ruku.

   „Aj vy sa majte, ale tá stopka tam nebola.“

   „Akože, nebola?“

   „No, tak, že nebola,“ tvrdil som svoje.

   „Bola a stále tam ešte je!“ dôrazne ma presviedčal muž zákona.

   „Dobre, tak sa poďme pozrieť… No, tak, kde je, no?“

   „Aha, tu za týmto konárom, vidíte?“

   „Za konárom? A to tvrdíte len tak, ako keby sa nič nestalo? Ako ju má vodič vidieť, keď je za konárom? Há?“

   „Všetci, ktorí chodia tadiaľto, už vedia, že je tam…“

   „To nie je ospravedlnenie! Je toto váš rajón, pán policajt?“

   „Áno, môj.“

   „Tak, aby ste vedeli, podám na vás sťažnosť u vášho nadriadeného za zanedbanie povinnosti. Mali ste už dávno odstránenie inkriminovaného konára nahlásiť…“

   „Prosím vás, nie. Viete, aký prísny trest ma čaká? Vyhodia ma zo zamestnania, dostanem peňažnú pokutu, ach, ja nešťastný, čo moje deti a moja rodina… Nebudem mať na stravu a inkaso…“

   „Pochopte, poriadok kvôli bezpečnosti musí byť… iba ak by…“

   „Ak by čo?“

   „Iba ak by som vám pomohol ten konár odpíliť a bude po probléme…“

Emília Molčániová

 Posledná púť večného turistu

    Máloktorý Slovák precestoval svet toľkokrát, ako Martin Kukučín. Ako študent pešo kráčal z Jasenovej na ružomberskú stanicu, odtiaľ vlakom do Revúcej. Druhý raz do Banskej Bystrice, tretí do Martina a štvrtý do Kláštora pod Znievom. Odtiaľ ako učiteľ sa na šesť rokov vracia do rodnej dediny. Potom ju opúšťa natrvalo a vracia sa už len ako hosť. Odchádza najskôr na Dolnú zem, do Šoprone, potom do Prahy na štúdium medicíny. Rodná vlasť ho akosi nevedela ako lekára prijať, nuž ho prijala slnečná Dalmácia - ostrov Brač. Aj tu za svojimi pacientmi putúval pešo alebo na mulici. Potom nasleduje cesta do Južnej Ameriky, do Patagónie. A putuje ďalej – za chorými, za ovcami. Po skončení vojny sa vracia do Chorvátska a v roku 1922 cez Paríž, Prahu a Bratislavu na rodnú Oravu. A z Oravy znova do sveta: do Záhrebu, ešte raz cez more do Južnej Ameriky a znova na Slovensko – do Martina i do Tatier, z nich do Záhrebu a napokon do tichého Lipiku, kde s nežnou starostlivosťou opatroval chorľavú ženu. Tu sa už nevenoval lekárstvu, len písal a študoval.

   „Životné putovanie nášho veľkého človeka prichodí záhadným, akoby ho akýsi večný nepokoj bol poháňal... Kdekoľvek chodil však, srdce ho nieslo len domov a domov... zo všetkých piesní, ktoré tak rád počúval, najmilšou mu bola „Drotári, drotári, jako dzivé husi...“ – dal si ju aj ako motto svojich Čŕt z ciest. Nosil po svete svoju bolesť a čičíkal ju slovenskými piesňami.“ (Krčméry)
   Chystal sa opäť na Slovensko, ale nečakane v apríli 1928 ochorel na zápal pľúc, pridružil sa zápal pobrušnice, tak ho previezli do nemocnice v Pakraci. Bol trpezlivým pacientom, ktorý nechcel byť na ťarchu. Odišiel ticho a nebadane 21. mája, štyri dni po svojich 68. narodeninách. „...umrel naponáhlo, keď bol ešte splna zabratý do prác literárnych...“ (Krčméry). Pochovali ho na Mirogojskom cintoríne v Záhrebe, ale na jeho žiadosť, ktorú vyslovil dávno pred smrťou, ho o pol roka previezli na Slovensko. Na záhrebskej hlavnej stanici sa s ním prišlo rozlúčiť množstvo ľudí. Rozlúčkovú reč mal predseda Matice chorvátskej, profesor Filip Lukas, ktorý zacitoval aj slávneho poeta Preradoviča: „V svojom poli vykop mu hrob, svojím kvietím mu ho ovenči...“. Celý priestor stanice bol ovenčený palmami a kvetmi na rakve ozdobenej vencami ležala krásna kytica bielych klincov, najmilších Kukučínových kvetov, s chorvátskou trikolórou. Plačúcu Pericu držal z jednej strany vysoký, mladý Dalmatínec, Dr. Branko Nižetic, lekár a publicista, krstný syn Kukučínov (Bencúrovci boli bezdetní). Vlak s rakvou mal viac zastávok: Maribor, Bratislava – tu bola rakva vystavená pred národným divadlom, kde sa s ním lúčia tisíce ľudí a sprievod ju odprevádza na hlavnú stanicu. Nasleduje Trnava, Nové Mesto, Trenčín, Žilina. Všade zástupy, úprimné slová, dôstojný spev, slzy, vence, kvety a slovenská čečina. V Novom Meste nad Váhom sa mu prišli na stanicu pokloniť aj Ľ. Podjavorinská, Oľga Hroboňová a dcéra S. H. Vajanského Viera Markovičová. A posledná štácia – Martin. Tu na rínku, pri starom katolíckom kostole bol postavený katafalk a tam všetky cirkevné obrady odbavil svätokrížsky biskup Dr. Marián Blaha. Pochovali ho, kde inde, na Národnom cintoríne. Pomník mu z bračského kameňa dala vyhotoviť jeho milovaná Perica, ktorá v roku 1971 bola tiež pochovaná vedľa neho.
   Tu sa končí putovanie veľkého syna nášho národa. Všetky jeho cesty a pobyty, dlhé i kratšie, žijú v jeho poviedkach, novelách, románoch a cestopisných črtách. Len génius zrastený so svojím ľudom mohol po toľkých rokoch odlúčenosti od prameňa rodnej reči, v cudzom prostredí, tak majstrovsky s ňou narábať. V románe Bohumil Valizlosť Záboj sa vyznáva: „Ja ľúbim svoj pôvod, svoju milú reč nadovšetko. Azda len z tej lásky sa zrodila u mňa tá starosť o našu reč. A ver mi, rastie, dužie, burcuje, aby sa ľud môj ohradil mocným valom povedomia a nastaval si v ňom bašty povedomej národnosti. V tej ohrade by už nebol ľudom, ale národom, samosvojím, gazdom na svojej dedovizni.“
   Spisovateľ a lekár Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej a zomrel v Pakraci 21. mája 1928. Pripomíname si 125. výročie jeho smrti.

A.     Prepletaná


 

Perfektné stanovište.

                                              Foto: Dušan Čech

 

 

 


Božena Bobáková: Na krídlach vetra č. 19

Čo sa už  nikdy nevráti

   Pre malé deti sa nosili na pole aj takzvané kolembačky. Pozostávali z troch na jednom konci zviazaných tyčí. Na dve z nich sa uväzovala plachôtka, to jest štvorcový kus plátna s trakmi na každom rohu. Keď sa dieťa do kolembačiek uložilo, plachôtka sa preliačila a bábo v nej ležalo ako malá podkovka, ako drobný skrútený červíček. Nebola to veľmi pohodlná poloha, ale vždy lepšie, ako keby sa chúďaťu bolo podstlalo na holú zem. Vo svahu by ho bolo šmýkalo nadol medzi pichľavé steblá, do plienok sa mu mohli nanosiť mravce, ani o hady a jašterice nebola núdza.

   V kolembačkách bolo pacholiatko pred takýmito nepríjemnosťami ako–tak chránené. Aby mu po tváričke nelozili muchy, dieťa uložené v plachôtke sa ešte omotalo odedzou. Dodnes sa čudujem, že sa v tom zámotku neudusilo. Ba niekedy aj spalo sťa zarezané. Istotne sa mu nejakou škáročkou dostával do nošteka čerstvý vzduch.

   Keď fúkal vietor, plachôtka s dieťaťom sa jemne pohojdávala. Stávalo sa, že silnejší náraz kolembačky prevrátil. Palice síce popadali, ale škvŕňaťu veľmi neublížili, keďže bolo poriadne poukrúcané do vankúšov.

   Pre takéto malé drobce by sa cez leto naozaj veľmi bol zišiel nejaký útulok v dedine, kde by neboli vystavené toľkým všelijakým nebezpečenstvám. No to nikomu ani na rozum nezišlo. Veď som vám hneď na začiatku povedala, že také čosi ako škôlky a jasličky existovali možno len vo väčších mestách.

   Detičky, čo už vedeli bežkať, držali mamy cestou na pole za ručičku a vliekli sa s nimi slimačím tempom hore vŕškami. Plač mali každú chvíľu na krajíčku. Mamy ich ťahali dopredu, nútili ich zapletať nôžkami, ale ony sa ovalili a jačali: Chcem ísť na rukyyyy!

   Čo mala taká mama robiť? Hoci naložená, musela krikľúnča vziať a na pár krokov niesť.

   Viete si predstaviť, aká prišla na pole zmorená a uťahaná? A to jej bolo treba ešte do večera pracovať, hrabať, obracať pokosenú trávu, aby na slniečku uschla a premenila sa na seno. Pri tejto robote sa jej dieťa ustavične plietlo popod nohy. Bol mu dlhý čas a stále niečo vymýšľalo. Raz mu bolo treba cikať, raz kakať, inokedy bolo smädné alebo jednoducho chcelo, aby sa mu mama venovala.

   Veru – nebolo to vôbec jednoduché.

   Vo mne tiež ostala spomienka, ako som svoju dobrú mamu trápievala, keď som bola celkom malá, možno dvoj – trojročná. Pokúšala sa zaujať ma niečím. Urobila mi hrnček z javorového listu, našla mi plástik čmelieho medu, ak bol blízko potôčik, zo skaliek mi na ňom urobila malú priehradu. Zdvihla slimáka, prihovárala sa mu: Slimák, slimák, vystrč rožky, dám ti masla na parôžky. Ak nevystrčíš rožky, podpálim ti dom a ty zhoríš v ňom.

   To ma na chvíľu zaujalo. Lenže nie nadlho. Keď si mama myslela, že má odo mňa na chvíľu pokoj, chytila hrable a začala pracovať, už som zas naťahovala gajdy. Tak hrable odložila a zaspievala mi: Ide pavúk po stene, nesie zlaté prstene, kto sa rýchlo zasmeje, jeden z nich mu daruje.

   Ja som všetko brala doslova. – Kde je pavúk, kde sú prstene? – dožadovala som sa a mama musela znovu chytro čosi vymýšľať, čo by ma opäť na nejakú minútku zaujalo.

   Niektoré deti takto aj dnes trápievajú svoje mamy a skoro vždy bez príčiny a ani to nemusí byť na poli.

   Keď sa ukázal na jasnom nebi tmavší obláčik, zaspievala mama svojím príjemným hlasom: Daj, Bože, slnca, do nového hrnca, veď ti mi ho dáme, keď sa kus pohráme. Vyjdeme my na kopec, uvidíme päť oviec a šiesteho barana so zlatýma rohama. Kto tie rohy nájde, do zlatej zeme zájde. Moja mamka našla, do zlatej zeme zašla.

(Pokračovanie)


Všetko o teple...

Ako sa tvorí a z čoho sa skladá cena tepla

   Poplatky za teplo a teplú vodu tvoria vysoké percento z domácich rozpočtov. Podľa Slovenského zväzu výrobcov tepla môžu domácnosti za minulý rok očakávať preplatky za dodávky tepla. Minulý rok spôsobila tento stav mierna zima. Výška preplatkov sa však nedá jednoznačne stanoviť. Závisí od metódy tvorby zálohových platieb u jednotlivých správcov, ako aj od podmienok dodávky tepla v konkrétnych regiónoch. V ročnom vyúčtovaní sa prejavia tiež dôsledky nepresných objednávok tepla. Správcovské spoločnosti vyúčtovanie platieb za teplo musia uskutočniť do konca mája.

 Podrobné vysvetlenie grafu:
    Cena tepla je dvojzložková. Tvorí ju variabilná zložka nákladov a fiixná zložka nákladov. Používanie dvojzložkovej ceny ako hlavný spôsob určovania ceny tepelnej energie je bežný v štátoch Európskej únie a prispieva k sprehľadneniu finančných vzťahov medzi výrobcom  tepla a jeho odberateľmi. Dvojzložková cena oddeľuje dva druhy nákladov. Fixné náklady, ktoré súvisia s existenciou potrebnej  výrobnej kapacity a rozvodových sietí. Zákazník tak platbou za fixnú zložku platí za pripojenie k tepelnej sústave a za  pripravenosť dodávateľa kedykoľvek dodať teplo v potrebnom množstve a kvalite. Variabilná zložka závisí predovšetkým na cene paliva použitého pri výrobe tepla a reflektuje tak skutočné množstvo tepla dodaného zákazníkom.

   Výhody dvojzložkovej ceny:
- odstránenie cenového znevýhodnenia – jednozložková cena tepla v prípade veľmi chladného počasia generuje zisky dodávateľovi a stratu odberateľovi. V prípade veľmi teplého počasia sa nevýhodný pomer obráti;
- sprehľadnenie tvorby ceny tepla pre zákazníkov, pretože odberateľ vie, koľko platí za pripojenie v sieti a koľko za odobraté teplo;
- odberateľ môže racionálnym hospodárením ovplyvniť výšku svojich nákladov.

   Variabilná zložka ceny tepla obsahuje náklady na zemný plyn, elektrickú energiu vodu a technologické hmoty. Z variabilnej zložky ceny tepla tvorí zemný plyn 95 %. Jeho spaľovaním sa uvoľňuje teplo, ktoré je prostredníctvom teplej vody dodávané konečným spotrebiteľom na miesto spotreby, ako teplo na ústredné kúrenie (ÚK) alebo teplo v teplej úžitkovej vode (TÚV). Elektrická energia zabezpečuje najmä chod horákov kotlov a čerpadiel, ktoré ohrievajú a dopravujú teplú vodu ako nositeľa tepla do radiátorov a na ohrev a cirkuláciu TÚV. Voda cirkulujúca vo vykurovacích telesách je špeciálne upravená chemickými látkami, ktoré zabraňujú usadzovaniu vodného kameňa na vnútorných stenách rozvodov tepla a radiátorov. Pridaním týchto látok sa predlžuje ich životnosť. Náklady na variabilnú zložku dodávateľ tepla priamo refakturuje odberateľom tepla.

   Fixná zložka ceny tepla obsahuje náklady spojené s udržiavaním sústavy tepelno-technických zariadení tak, aby poskytovala tepelnú energiu v prípade potreby v požadovanom množstve a zodpovedajúcej kvalite. Odborná obsluha a dozor, služby dispečingu, pohotovostná a havarijná služba je zabezpečovaná nepretržite počas celého kalendárneho roku. Hovorí sa, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán. Aj preto neustála preventívna údržba, servisné činnosti, opravy zariadení, pravidelné odborné prehliadky a skúšky garantujú spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky tepelno-technických zariadení. V rámci režijných nákladov sú zabezpečené administratívne činnosti spojené s fakturáciou a rozúčtovaním nákladov na výrobu tepla, sledovaním dodržiavania stanovených odberných diagramov a kontrolou efektívnosti prevádzky. Odpisy zariadení sú použité na splatenie investícií, ktorých realizácia prináša zvyšovanie účinnosti výroby a distribúcie tepla. Zo zisku z celkovej ceny tepla sa zasa zabezpečujú nové investície a splácanie istiny z úverov, z ktorých sa realizuje modernizácia sústavy centrálneho zásobovania teplom. 

   Výšku variabilnej a fixnej maximálnej ceny tepla
stanovuje a kontroluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

 Reálne výsledky úspory tepla
   Počas mnohých rokov sa v médiách dozvedáte rôzne názory, viac alebo menej odborné, na tému znižovania nákladov na teplo a TÚV v bytových domoch. Sú to dôležité témy, lebo najvyššou položkou vo vyúčtovaní je cena za kúrenie a teplú vodu. Práve tieto nákladové položky na bývanie vo veľkej miere zasahujú do rodinných rozpočtov. Z množstva informácií sa však často nemožno presne zorientovať, ktoré úsporné opatrenia môžu najviac pomôcť.
Z väčšiny panelákových domov ročne unikne teplo za desaťtisíce korún. Teplo uniká do vonkajšieho prostredia cez obvodové konštrukcie (steny, podlahu, okná, dvere, strechu) a počas vetrania. Objavovali sa rôzne názory, hlavne v súvislosti so zhodnotením prínosov pre spotrebiteľa. Každý, kto ponúkal svoje technológie, uvádzal možné úspory len z jedného pohľadu, a tak chýbal komplexný pohľad. Stretávali sme sa s názormi: ak vyregulujete vykurovací systém, ušetríte 20 – 35 %,ak vymeníte okná za plastové, ušetríte 20 – 30 %, ak zateplíte dom, dosiahnete úsporu až 25 %. Z uvedeného vyplýva, že by sme potrebovali teplo na ÚK v objeme asi 25 % z doterajšieho odberu. Skutočnosť je však iná. Nie je možné jednoducho spočítavať tieto položky. Je však isté, že ak sa urobia všetky opatrenia, možno ušetriť na energiách až 30 – 35 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Ide však o úspory vyčíslené v GJ, a nie v korunách, keďže každý rok stúpa cena za 1 GJ. Úniky tepla v dome vieme obmedziť tým, že si dom zateplíme, zateplíme strechu, opravíme okná v spoločných priestoroch, zateplíme pivnice a vchody a zaizolujeme vnútorné rozvody ÚK a TÚV. Od roku 1989 vzrástla pre obyvateľov cena tepla viac ako 30-násobne. Keďže predstavuje najväčšiu položku na bývanie, je v záujme každého obyvateľa bytového domu znížiť náklady na vykurovanie.
   Existujú v princípe dve možnosti – zníženie spotreby v dome alebo zníženie ceny tepla, prípadne ich kombinácia. Na jednej ulici v rovnakých konštrukčných panelových domoch môže byť rozdiel v nákladoch na  kúrení prekvapujúco veľký. Zníženie spotreby tepla sa dá dosiahnuť úspornými opatreniami - rekonštrukciou vykurovacieho systému (hydraulickým vyregulovaním, termostatizáciou a meraním spotreby jednotlivých bytov) a zateplením obvodového plášťa domu (obvodových múrov, strechy, stropov pivníc, schodísk, vchodov a iných priestorov), vrátane výmeny pôvodných okien za nové s termoizolačnými sklami. Rekonštrukcia kúrenia prináša úspory 20 – 25 % pri návratnosti asi 2 roky. Zateplenie a výmena okien prináša rovnaké úspory 20 – 25 % pri návratnosti 10 rokov. Zníženie ceny tepla je teoreticky možné dosiahnuť aj výstavbou domovej kotolne. Dom síce spotrebováva rovnaké množstvo tepla ako predtým, ale cena sa zmení. Vlastníci už neplatia straty na rozvodoch od kotolne po dom a zisk výrobcu tepla. Cena plynu sa však pre malý alebo stredný odber (domovú kotolňu) zmení. V súčasnosti je takmer porovnateľná  s cenou pre veľkoodberateľa (centrálna kotolňa). Návratnosť investície preto priamo závisí od cien plynu. Pri súčasnom vývoji cien je otázne, či sa investované prostriedky počas životnosti lokálnej kotolne vôbec niekedy vrátia. Dodávatelia domových kotolní preto súčasne realizujú i rekonštrukciu vykurovacieho systému (meranie, vyregulovanie a termostatizáciu). Úspory rekonštrukcie vydávajú za úsporu kotolne, čo je zavádzajúce. Najlepšie sú však skúsenosti z praxe. Preto prinášame praktickú skúsenosť z petržalského domu v Bratislave s 36 bytmi.

 Skúsenosť overená praxou
   Hovorí Ján Sykora, obyvateľ domu Gessayova 15 – 17 v Petržalke: „V dome býva veľa rodín s dôchodcami a mladé rodiny, ktoré určite nemajú finančných prostriedkov nazvyš.  Preto sme sa v roku 2001 rozhodli neplatiť za kúrenie viac ako je nutné. Dali sme si predložiť ponuky na jednotlivé práce a riešili otázku, ako ďalej. Začali sme počítať – cena úsporných opatrení aj cena domovej kotolne bola približne rovnaká – asi 2,2 milióna korún. Stáli sme pred otázkou, čím začať. Zdravý rozum nám hovoril, že by sme mali začať s najlacnejšími krokmi a rýchlou návratnosťou a následne z dosiahnutých úspor financovať drahšie kroky s dlhším obdobím návratnosti. Preto sme sa rozhodli, že najskôr urobíme úsporné opatrenia a prípadnú domovú kotolňu postavíme neskôr. Ak totiž ako prvé realizujeme úsporné opatrenia a spotreba tepla domu klesne o 50 %, potom stačí postaviť kotolňu s polovičným výkonom, za polovičnú cenu. V opačnom prípade by bola cena kotolne dvojnásobná a po realizácii úsporných opatrení by nám jej polovica bola zbytočná. Takže v prvom kroku sme zabezpečili meranie spotreby celého domu i jednotlivých bytov, hydraulické vyregulovanie a termostatizáciu. Spotreba klesla o 20 %. A keďže merania ukázali, že straty vnútri domu na neizolovaných rozvodoch dosahujú až 12 %, urýchlene sme všetky potrubia zaizolovali, následkom čoho straty klesli na 23 % pri návratnosti investícii do dvoch mesiacov. Pokračovali sme zateplením domu. Nejaké peniaze sme mali, niečo dal štát ako dotáciu a zvyšok pokryli úspory z prvého kroku. Postupne sme zateplili celý obvodový plášť domu (obvodové múry, strechu, schodištia, strop prízemia, vchody...). Naše celkové úspory dosiahli 65 %. Spotreba tepla domu klesla z 1674 GJ v roku 2001 na  559 GJ v roku 2007.  Aj napriek tomu, že cena tepla stúpla z 265 Sk/GJ v roku 2001 na 672 Sk v roku 2007, platba domu za teplo klesla z  507 000 korún na 401 000 korún. Merná spotreba tepla v dome klesla zo začiatočných 0,55 GJ/m
2  na 0,18 GJ/m2. Návratnosť úsporných opatrení sa pre vzrastajúce ceny tepla skrátila na 6 rokov a investícia nám pri súčasných cenách tepla ročne prináša úsporu 680 000 korún.V treťom kroku sme chceli pokračovať výstavbou domovej kotolne. Súčasná cena plynu pre stredný odber však natoľko prevýšila cenu plynu pre veľkoodber, že obdobie návratnosti by prekročilo životnosť kotolne.
   Na záver treba povedať, že domové kotolne boli návratné v 90-tych rokoch, kedy cena plynu pre maloodber a stredný odber bola výrazne nižšia ako pre veľkoodber. V týchto časoch je to naopak a do budúcnosti rozdiel cien v prospech veľkoodberu ešte vzrastie. Na základe vlastných skúseností môžeme preto každému záujemcovi o úspory na kúrení odporučiť, nech si najskôr zrekonštruuje rozvody kúrenia v dome a následne zateplí celý obvodový plášť domu. Ak vám niekto ponúka domovú kotolňu a tvrdí, že sa vám investícia rýchlo vráti, neverte mu.“  
   Dalkia počas jej doterajšieho pôsobenia na Slovensku dosahuje na mnohých spravovaných zariadeniach až  30 % úspor spotreby energie.

Dalkia Brezno, a. s.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT