Už
po tridsiaty ôsmykrát sa v sobotu 24. mája uskutočnil výstup na Ďumbier,
ktorého účastníci si uctili pamiatku tých, ktorí bojovali za našu slobodu. Viac
sa dočítate na 15. strane.
Foto: Ing. Anton Jurša
Starostovia a primátori si na svojom sneme stanovili
priority
| Štyri otázky predsedovi
Regionálneho združenia miest a obcí Horehronia a Stredného rudohoria Mgr.
Jaroslavovi Berčíkovi |
Ako hodnotíte skutočnosť, že na májovom rokovaní 18.
snemu Združenia miest a obcí Slovenska v Bratislave sa zúčastnili najvyšší
ústavní činitelia, ale na druhej strane snem sa „netešil“ záujmu médií?
- Okrem najvyšších
ústavných činiteľov - prezidenta republiky, predsedu parlamentu a predsedu
vlády, boli na sneme prítomní aj ministri vlády a ich štátni tajomníci. Páčilo
sa mi, že po prvýkrát vystúpili po prejave predsedu ZMOS-u Michala Sýkoru, ktorý
predniesol správu o činnosti od posledného snemu v roku 2007. Nepáčil sa mi však
malý záujem médií o náš snem. Podľa môjho názoru takéto rokovanie je z pohľadu
občanov veľmi dôležité, médiá žiaľ neprejavili záujem. Zaregistroval som len
jednu televíziu. Môj osobný pocit je, že médiá potrebujú uverejňovať skôr
bulvárne veci, nezaujímajú ich problémy občanov Slovenska, ale „pikošky“, ktoré
majú trvanie dva alebo tri dni a potom „bublina praskne“.
Ako sa snem postavil k fungovaniu duálneho systému
verejnej správy?
- Snem potvrdil
správnosť duálneho systému verejnej správy, ktorý považujeme za jeden zo
základných princípov fungovania verejnej správy na Slovensku. Máme štátnu správu
i samosprávu, miestnu územnú správu, miestnu územnú samosprávu ako prvý stupeň
a samosprávne kraje ako vyšší stupeň územnej samosprávy. Tento systém by sme
chceli zachovať, pretože sa nám javí ako veľmi výhodný, hlavne čo sa týka
decentralizácie verejnej správy a verejnej moci.
Delegáti snemu na záver prijali uznesenie vo forme
priorít pri napĺňaní úloh modernizácie miestnej územnej samosprávy, v oblasti
financovania a v legislatívnej oblasti. Čo z nich považujete za prvoradé?
- Jednou z nich je
napríklad podpora informatizácie miestnej územnej samosprávy, kde by sme chceli
školiť starostov, prednostov, zastupiteľstvá a zamestnancov obcí a miest
v otázkach prechodu na euro, štrukturálnych fondov, školských zákonov a pod.
Vytvoríme Dom slovenských samospráv ako koordinačné, metodické a vzdelávacie
centrum so sídlom v Bratislave. Najlepšie je mať informácie od vlastných
odborníkov, zástupcovia samosprávy si potom vedia urobiť vlastný názor na vec.
V oblasti financovania miestnej územnej samosprávy sme konštatovali, že súčasný
daňový systém sa nám osvedčil, pretože máme príjem peňazí z jedného toku, preto
by sme ho chceli posilniť. Máme už indície, že štát by chcel zasahovať do týchto
príjmov a pridávať nám kompetencie aj bez navýšenia finančných prostriedkov, čo
samozrejme samospráva odmieta. V prioritách venujeme pozornosť aj vysporiadaniu
majetkov – pozemkov pod miestnymi komunikáciami a pod obecnými stavbami, ktoré
neboli vysporiadané od delimitácie majetku na obce a mestá v roku 1990. V tejto
súvislosti by mal byť prijatý generálny zákon, čo nám prisľúbil aj predseda
vlády. Dôležitá je aj otázka čerpania prostriedkov z európskych štrukturálnych
fondov, na čo sa obce a mestá pripravujú, robia projektové dokumentácie
a stavebné povolenia a projekty na jednotlivé výzvy v rámci Národného
strategického referenčného rámca. Boľavým miestom je zabezpečenie a financovanie
zo strany štátu cez ministerstvo financií, ktoré tvrdí, že refundácia faktúr,
ktoré nám vystaví dodávateľ, bude v priebehu deväťdesiatich dní, čo je pre nás
neprijateľné, pretože deväťdesiat dní dodávateľ čakať nebude a tým sú vlastne
niektoré obce a mestá vystavené do pozície, keď nebudú môcť splácať tieto
faktúry dodávateľovi. Preto žiadame, aby nám ministerstvo financií dávalo
dopredu osemdesiat percent prostriedkov vynaložených zo strany obce a ostatné sa
doplatia potom, keď bude stavba skolaudovaná a odovzdaná do užívania. Malé obce
majú ešte problém v rámci čerpania programu Leader aj so zabezpečovaním
vlastných projektov, pretože obec do päťsto obyvateľov si nemôže dovoliť
zaplatiť ani projekt, keď je neoprávnenou položkou daň z pridanej hodnoty, ktorú
si nemôže započítať do nákladov. Preto ministerstvo pôdohospodárstva žiadame,
aby 19-percentný náklad ako DPH bola oprávneným nárokom pre malé obce.
Prebiehajú prípravy na novelizáciu zákona o obecnom zriadení z roku 1990, ktorý
v súčasnosti považujeme za prežitý. Navrhujeme legislatívne zmeny v postavení
starostov, zákonodarného orgánu, zastupiteľstiev i pracovno-právnych vzťahov.
Snem sa zaoberal aj sociálnou oblasťou, kde sme od premiéra dostali prísľub, že
sa naším návrhom bude zaoberať. Týka sa to hlavne tzv. aktivačných činností.
Podľa nového zákona o službách v zamestnanosti totiž dlhodobo nezamestnaní budú
môcť pracovať len šesť mesiacov dvadsať hodín týždenne, potom šesť mesiacov budú
musieť byť evidovaní v úradoch práce a potom znova môžu aktivačné činnosti
opakovať. Nepozdáva sa nám, že sa kráti mzda koordinátorov na jednu tretinu,
pretože boli zamestnaní na celý úväzok. Nepáči sa nám ani to, že za peniaze,
ktoré dostávame na aktivačných pracovníkov, nemôžeme nakupovať potrebné nástroje
a náradie, len prostriedky na ochranu a bezpečnosť pri práci. V službách
zamestnanosti je paragraf 52 b, kde sú tzv. dobrovoľnícke činnosti. Chceme, aby
sme mohli zamestnávať ľudí, ktorí budú vyššie kvalifikovaní aj na iné činnosti,
pretože ministerstvo práce nám umožňuje na tento paragraf zamestnávať len ľudí
na opatrovateľskú službu.
Líšil sa tento snem od predchádzajúcich?
- Nebol to snem, aké si pamätám z deväťdesiatych
rokov. Nebol taký „adrenalínový“. Hodnotím ho ako veľmi dobrý. Páčil sa mi.
Možno k tomu prispela aj skutočnosť, že sme nesedeli v laviciach ako doteraz,
ale po desiatich za okrúhlymi stolmi. Biele obrusy a biele poťahy na stoličkách
navodili kultivovanejšie prostredie. Predsa snem je o tom, aby sa starostovia
a primátori stretli, porozprávali a vymenili si skúsenosti.
