Martina Prcova, vychovavatelka, Sumiac:

- Kedze som zo Sumiaca, tak na velky nakup do Billy urcite pridem. Prave dnes ideme do Banskej Bystrice do Tesca. Myslim si, ze aj v Bille bude vsetko pod jednou strechou, takze tam nakupime vo vacsom mnozstve a aj velke balenia urcite budu lacnejsie. No a konkurencia mensim obchodom? Ked to porovnam s Tescom, asi bude.

Neznama pani:

- Neviem, ci tam budem chodit nakupovat, lebo ako dochodkyna nemam na to. Myslim si, ze mensim obchodom bude Billa konkurovat pestrym a cerstvejsim sortimentom.

Zuzana Sycova, nezamestnana, Pohorela:

- Myslim si, ze konkurencia bude velka. Ja osobne tam budem nakupovat. Urcite tam bude viacej vyhodnych akcii a budu moct poskytovat vyssie zlavy ako mensi podnikatelia.

Vladimir Pavlik, dochodca, Brezno:

- Ja nakupujem vsade, mne je to jedno. Konkurencia samozrejme bude, Billa je vacsi obchod a to uz z toho vyplyva. No a ked postavia Billu, najskor musim vidiet, co tam bude, prezriem si, porovnam ceny a mozno dam prednost mensim obchodom.

Slavomira Snekova, nezamestnana, Brezno:

- Ja osobne tam budem nakupovat. Popozeram a uvidim, ak tam bude lacnejsie, tak preco nie. Konkurencia? To zalezi od podnikatela, ak je sikovny, tak bude prospievat dalej a ak nie, ma smolu.

Jan Snek, robotnik, Brezno:

- Trosku to bude konkurencia, lebo v Bille bude urcite vacsi sortiment. Ako viem, taketo firmy robia stale nejake akcie a to prilaka zakaznikov. Pojdeme sa tam pozriet, dokonca sa na to tesime.

Lubica Miklosova, technicka pracovnicka, Brezno:

- Myslim si, ze je to konkurencia, lebo tam urcite budu zlavy a ludom sa oplati nakupit tam, lebo sukromnici maju ceny dost prehnane. Aj v Bystrici je o Billu velky zaujem, takze si myslim, ze to bude dobre aj tu v Brezne. Davno tu chybalo nieco take. Urcite si aj ja tam urobim nakupy.

Anna Turonova, dochodkyna, Cierny Balog:

- Pravdaze tam budeme chodit nakupovat a urcite nam to prospeje. Dufam, ze to bude dobre financne a nakupime to, co budeme potrebovat. Konkurencia to bude urcite, lebo ludia sa tam naucia nakupovat. Bola som sice v bystrickej Bille, ale ceny neboli velmi nizke. Pockame, co to bude v Brezne a ci vobec budeme mat za co nakupovat.

Vazena redakcia Horehronia!

Som uz roky stalou citatelkou vasich, no hlavne nasich regionalnych novin Horehronie. Aj ked pred casom zacali vychadzat noviny Region, ja som zostala verna lubozvucnemu slovu "horehronie", pretoze sem patrim, v Brezne som sa narodila, prezila svoje detstvo, dospelost, tu zije (aspon moja ciastocna rodina, pretoze mamka, ocko, manzel i svagor tu v Brezne zomreli), tu sa mi narodili moje deti, ktore uz maju svoje rodinky a tu sa im narodili ich deticky - moje vnucatka.
Od utleho detstva vidim, ako mesto rastie (kolko bolo mocarisk tam, kde stoja dnesne domy). Nase mestecko ma svoje "ja", svoje dobre i horsie stranky, ale je to moje rodne mesto. Preto ma potesilo, ked ste sa rozhodli trocha osviezit pamat sutazou, do ktorej som sa zapojila aj ja. Nebola to az taka tazka sutaz. Stacilo sa trocha poprechadzat po namesti, chodit s otvorenymi ocami a aj si pri tom zaspominat (tam bolo papiernictvo, tam sport - hracky, tam cukraren, muzske odevy, atd.). Trocha viac som sa venovala otazkam 13. a 15., pretoze boli huncutske a rafinovane. Poobchadzala som obe budovy a nasla som, co bolo potrebne. Nieco sa dalo vycitat aj z textu pri obrazkoch (napr. pri "trinastke" - pred dazdom sa dalo ukryt pod stlpovou chodbou - prislo mi na rozum, ved ako deti sme sa tam hrali na nahanacku a skryvacky poza stlporadie. Len kde je ten kamenny znak? Potom som ho nasla - huncuta schovaneho na bocnej stene.
Dakujem tvorcom tejto sutaze a zelam celemu kolektivu este vela tvorivych sil.
Este niekomu by som sa chcela prostrednictvom novin podakovat. Z celeho srdca dakujem panovi Otovi Baldovskemu, ktory nam pripomenul vyznamne osobnosti nasho mesta. Ako rodena "huganka" vela som z nich poznala, vazila si a ctila som si ich. Napriklad pani ucitelka Lenka Futasova mi bola triednou a aj teraz si postojim pri jej hrobe, pan Julius Petras, jeho dcera Hanka, teraz Urbanova, ma tiez ucila, pan ucitel Ernest Kandera, no proste vela vyznamnych a dobrych ludi - maticiarov a dejatelov (poznala som napriklad Vojtecha Wicka, Jana Zibrina - byvali sme na jednej ulici, vtedy Stalinovej, teraz Bozeny Nemcovej. Pan Baldovsky nam ich v kratkych clankoch pripomenul a ja mam z toho dobry pocit a dakujem mu za to. Poznam ho este z mostarne, kde sme blizko seba (skoro na jednej chodbe) pracovali. Je to clovek cestny, rozumny a hlavne skromny. Dakujem.
K novinam nemam pripomienky. Najdeme v nich vsetko od kultury, sportu, krizovky (aj pre deti), rozne ankety i clanky z prace ci kultury nasich okolitych dediniek, rubriku spomienky, ktoru som vyuzila i ja, pretoze mi pred tromi rokmi zomrel moj dobry manzel a ocko, ba i zabavne horoskopy.
Proste - take su nase noviny Horehronie.
Prajem este raz vsetkym vela zdravia, stastia, osobnych i tvorivych uspechov.

Helena Motyckova, rod. Belkova

 Ide im o ochranu?

Ako vydavatel a sucasne aj redaktor odborneho magazinu Kynologicka revue by som rad vyjadril svoj nazor na silnejuce "protipsickarske" hnutie, ktore v poslednej dobe je pozorovatelne i na Slovensku. Dovodom su dost kontroverzne utoky psa na cloveka, pripadne na ine zvierata, eventualne medzi psami navzajom. Tieto su samozrejme odsudeniahodne a majitelia konkretnych jedincov, ktori sposobili akukolvek ujmu na zdravi, majetku pripadne i nemajetkovu ujmu, by mali byt brati na zodpovednost rovnako, ako keby tuto sposobili inym neumyslenym (pripadne i umyselnym) pocinanim, napriklad riadenim motoroveho vozidla. Nemozem vsak suhlasit s tvrdeniami, ze chov plemien psov, tzv. bojovych, medzi ktore zaradili v niektoych krajinach aj nase narodne plemeno slovenskeho cuvaca, je nutne na Slovensku zakazat, pripadne ho podrobit prisnej kontrole. Na vine nie je druh alebo plemeno, ale clovek, ktory konkretneho jedinca vedie nespravnym sposobom. Istotne teraz polozite otazku, v ktorej sa spytate, akym sposobom riesit problem, ktory sa v nasej spolocnosti, najma po politickych zmenach objavil. Navrh je mozno jednoduchsi, ako sa na prvy pohlad zda. Fungoval pred rokmi a som presvedceny, ze bude i v buducnosti. Ti z vas, ktori si pamataju na byvale zvazarmovske zariadenia urcene pre vycvik psov, si istotne tieto vo svojich spomienkach spoja s mladymi chlapcami a dievcatami, ktori bravurne zvladali vycvik svojich milacikov, casto nie malych a sluzobnych plemien. Tu dominovala najma poslusnost, bez ktorej sa nedala zvladnut ziadna ina disciplina. Spomente si, boli v tych dobach caste pripady napadnutia cloveka psom alebo psov navzajom? Dovolte mi odpovedat na miesto vas. Neboli...
Z odborneho pohladu je jednoznacnym riesenim problemu opatovne zavedenie znizenych poplatkov pre majitelov psov s akoukolvek predpisanou skuskou v ramci organizovanej kynologie. Je totiz prakticky nemozne, aby pes, ktory ma absolvovane skusky, napriklad zachranarske, lavinarske, vsestranneho vycviku, polovnicke, agility, alebo i len skusky chovnosti, nemal vynikajucu poslusnost a aby sa u neho prejavovala agresivita na cloveka alebo na ineho psa. Dokazom mojho tvrdenia by mohla byt medzinarodna vystava psov, ktora sa konala nedavno v Bratislave. Na relativne malej ploche sa tu stretlo vyse dvetisich psov najroznejsich plemien a okrem ich majitelov tu bola aj pocetna niekolkotisicova divacka ucast. Napriek velkej koncentracii psov nedoslo tak, ako ani na inych organizovanych kynologickych podujatiach k ziadnemu napadnutiu cloveka alebo psov navzajom. Myslim si, ze tento argument dostatocne podklada moje tvrdenie, ze jedine podporou organizovanej kynologie mozeme dosiahnut velmi rychle riesenie problemu. Teraz ma istotne celkom opravnene upodozrievate z toho, ze chcem vyuzit zakonne moznosti na to, aby sa organizovana kynologia stala masovejsou. Priznavam sa, mate pravdu. Lenze bez masovej zakladne, kde obdobne ako v inych sportoch, ci zaujmovych cinnostiach, sa nam znenazdajky objavia talenty, ktore na "cvicak" pridu len zo zistnych dovodov, ale z casti ktorych sa pod vedenim skusenych trenerov a instruktorov neskor stavaju majstri ci vicemajstri sveta, vitazi medzinarodnych ci svetovych podujati, alebo uspesni zachranari.
Zial, sme pravidelne informovani, prepacte za vyraz, od pseudoochranarskych organizacii, ktorym v skutocnosti nejde o ochranu zvierat, ale o ich uplnu likvidaciu. Nie, prosim moje tvrdenie nie je nadsadene. Predstavitelia tychto organizacii maju napriklad presne spocitane, kolko ton odpadu vyprodukuju denne domace zvierata (mimochodom tieto sa chovaju v symbioze s clovekom starocia az tisicrocia) a pretoze si netrufaju na velke farmy s velkym kapitalom, na ktory su naviazane aj spracovatelske firmy, majitelia psov a uz aj maciek sa stavaju lahkym tercom ich utokov. Prvym ich zamerom je zakaz chovu niektorych plemien, medzi nimi mozno i nasho narodneho klenotu slovenskeho cuvaca, potom bude nasledovat zakaz kupiracie usi a chvostov, cim sa znizi zaujem o niektore plemena, ktorym nekupirovne usi mozu sposobovat zapaly a dlhe chvosty su na prekazku v ich zivote a mozu sposobovat caste zranenia psov. Nasledne potom budu pokracovat snahy regulovat pocty narodenych steniat, uz ako vidime i maciat, budu sa objavovat tendencie zakazu chovu trebars morciat, akvarijnych rybiciek, exotov ci postovych holubov.
Jedno slovenske porekadlo hovori: Zlodej krici, chytte zlodeja! Kolko je dobrovolnych prispevkov financnych i materialnych na podporu cinnosti niektorych dobre zmedializovanych ochranarskych zoskupeni, o tom sa pise velmi malo. Hlbkovy audit alebo dosledna danova kontrola by istotne poukazali na mnohe porusovanie danovych zakonov tejto republiky.
V niektorych krajinach zapadnej Europy doslo vdaka aktivitam podobnych organizacii uz k prvym krokom diskriminujucim chovatelov psov. V niektorych dalsich krajinach, najma juhozapadnej Europy, kde len v ramci jedneho oblubeneho plemena sa zapise do plemennej knihy polovica celoslovenskych zapisov vsetkych plemien, nikdy parlament neprijme diskriminacne opatrenia proti chovatelom psov, ktori tvoria realnu politicku silu. Na Slovensku mozeme byt, napriek relativne malemu poctu narodenych steniat rocne, podobne ako v ladovom hokeji, svetoznami nielen vdaka uspechom slovenskej kynologie, ale i vdaka ojedinelemu spoluzitiu psickarov a nepsickarov. K tomu je ale potrebna snaha jednych i druhych.

Jozef Suster

 Cistota v meste a okoli

Neda mi, aby som nenapisala tento postreh, pretoze bolo to reci, ze ked budu ludia zamestnani na verejno-prospesne prace bude v meste a okoli cisto. Ale opak je pravdou, aspon co sa tyka okolia mesta - chodnik od Baldovskeho mosta az po sidlisko Mazornikvo. Chodte sa, kompetentni, prejst peso po tomto chodniku a uvidite, ze je tam len spina.

Tiez sa chcem touto formou opytat, kto ma pokosit tu metrovu burinu okolo plota Zakladnej skoly M. Benku na

Mazornikove. Verim, ze v kratkom case mi kazdodennu chodzu tymto usekom sprijemni cistota.