19. SEPTEMBER 2000 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

h0038b.jpg (22672 bytes)

 

Nie su ruky ako ruky

 

Nie, nehladaju zabudnute janosikovske poklady, ale ani stare mince z doby rimskej, ako sa to podarilo obcanovi z Podkonic (v roku 1934). Ten v snahe vykopat dukat - dva z ciac Janosika, odniesol archeologom ine pliesky - denare cisara Trojana (v rokoch 114 - 117).

Dva pary ruk na fotografii pripravuju vykop pre novy plot alebo branu, aby skraslili svoj "hrad" a sucasne vylepsili vzhlad ulice, zivotne prostredie. Tymto rukam vdaka.

Ale su aj ruky, ktore nicia, prisvojuju si, co im nepatri (priklopy, plechy, zelezne rurky, hlinikove droty ...) a predavaju. Ziskane peniazky zamienaju za "tekuty" chlebik. Tieto ruky nerobia dobre meno nasej spolocnosti. Zial ...

Stalo sa pred sestdesiatimi piatimi rokmi

Veduci notar Julius Tamas v roku 1935 pise na Okresny urad do Brezna:
"Odvolavajuc sa na nariadenie c. 301/1935, tak tiez krajinskeho uradu v Bratislave predostieram moju zpravu:
1. Pripojujem vykaz rodin zo Sumiaca, ktore su vystavene nebezpecenstvu hladu.
2. V obci Sumiac sa nachadza 162 rodin so 737 rodinnymi prislusnikmi, ktori su vystaveni hladu.
3. Zoznam potrebnych najnutnejsich potravin.
4. Pomocna akcia by si vyzadovala asi 48 000 Kc.
Moj navrh je ten, aby kazda rodina dostala mesacne v hotovosti 80 Kc, aby si mohla zakupit potraviny. Zdoraznujem, ze obec Sumiac je v tomo ohlade najutisnutejsia, ponevac hospodarske plodiny sa tu ziadne neurodia, mimo ovsa a zemiakov, kdezto v inych susedskych obciach ako v Pohorelej atd. sa urodi aj ine zbozie. Tie osoby, ktore by dostali podporu v hotovosti, prevadzali by nudzove prace a ked by tu podporu dostavali v potravinach, nudzove prace v tom pade odpadnu.
5. Ku pomocnej akcii obec Sumiac nemoze nicim prispiet, je vo velkej financnej tiesni, este aj za nudzove prace, ktore sa prevadzali na melioracii a pri opravach ciest dlhuje robotnikom vyse 10 000 Kc.
Ze v obci hrozi hlad, to moze dokazat statny obvodny lekar. Kazdy den pred obecnym domom vystava najmenej 40 - 50 ludi za podporou, ze im hrozi hlad a hrozia sa tym, ze kto bude zodpovedny, ked nasledkom hladu vznikne nejaka epidemia."
Zaujimavy je aj zapis o obnoveni prace na statnej pile v Cervenej Skale z roku 1939:
"Oznamujem, ze statna pila (parna) v osade Cervena Skala, obec Sumiac obnovila dna 1. augusta 1939 na pile pracu a vsetkych robotnikov v pocte 70, ktori boli dani na docasnu dovolenku, znovu do prace prijala. Pricina zastavenia prace na statnej pile bola ta, ze sprava statnej parnej pily bola nutena dat vycistit kotle u strojov a jednak dat prilezitost robotnictvu, aby si mohlo obrobit polnohospodarske prace. Pocas zastavenia prace nedoslo k poruseniu verejneho poriadku."

Vladimir Cupka.

 Brezno a Horehronie v literature

(k 65. vyrociu umrtia maliarov Zola Palugyaya a 30. vyrociu umrtia Janka Alexyho)

Nase krasne Horehronie vzdy pritahovalo umelcov - jeho hole, hory, luky, doliny, ostre povetrie, robotni ludia, ich tradicie, kroje a zvyky. A tak v 30. rokoch chodili po razovitych slovenskych krajoch - a po Horehroni - traja maliari: Milos Bazovsky, Janko Alexy a Zolo Palugyay. Neskor sa k nim pridal spisovatel Ludo Ondrejov. Teraz v septembri si pripominame vyrocia umrtia dvoch z nich:

Osemnasteho septembra na Dumbieri tragicky zahynul vo veku 37 rokov rodak z Badic, impulzivny umelec a nadany moderny maliar Zolo Palugyay a 22. septembra 1970 zomrel vyznamny maliar, publicista a spisovatel Janko Alexy, ktoreho basnik Stefan Zary zaradil medzi zlatoustych rozpravacov. Ponukame vam uryvky zo zivotopisneho romanu o Milosovi Bazovskom Tlejuce slnko z pera Dusana Nikolaja.
"Zolko nas pozval k sebe domov do Badic. Atmosfera skutocne staroslachticka, priam zemianska. Kuria s viacerymi izbami, obkolesena lipami, jasenmi, smrekmi. V jedalni na stenach rodinne portrety, priamo zo svetlohnedeho dreva, gauce a kozene kresla. V nich usadene siroke pribuzenstvo. Tazko je maliarovi vysvetlovat tymto milym ludom, ze ho povinnosti zase odhanaju od rodinneho kozuba.
Z Badic sme zahli do Liptovskeho Mikulasa. Odtial pod ho do Brezna. "Halala, tralala, certa natralala..." Svist kosy, suchot sena, praskot rebrinovcov, skripot zeleznych obruci na zahamovanych kolesach nadol kamenistou cestou. Rovno do srdca ako neboziec sa zavrtavali dievcenske hlavy. Dovolil som si zatiahnut aj svoju vlastnu piesen "Mesiacik, kosacik, vedie si stenka..." Drzal som si tuto pesnicku v zalohe. Niekedy som nou ako jezibaba na pernikovu chalupku lakal mlade zeny. Nejedna sa zlakomila. V Brezne ziadalo sa mi najma spievat. Znovu som si zatiahol s dievcatmi od Brozmanov. Adka bola odo mna o dobrych strnast rokov mladsia. Vekovy rodiel nie az taky neprekonatelny. Ibaze konala praktickejsie. Len co dosiahla sedemnast, vydala sa. Za Roberta Raposa. Usadil sa v Pohorelej, stala sa pani notarovou. Dozicil som jej stastny vydaj. Iducky okolo zagratuloval, obrazok ako svadobny dar priniesol. Tusim detviansky motiv. Fujaras. Toho som podaroval Nadke Pietorovej, ked si vzala v Martine profesora matematiky Vita Hejueho.
Silnejsie ako ja sa k Breznu priputal Zolko. O delikatnych zalezitostiach sa v mojom veku nepatri hovorit nahlas. Nuz radsej pomlcme o tom, ze chodieval sem aj kvoli mladej ucitelke... V Brezne sme sa dlho nezdrziavali. Poberali sme sa vyssie na Horehronie. Zvycajne sme sa usadili u Lucanskych v Helpe. Pohybovali sme sa na miestach, ktore Martin Razus dostal do svojho Krcmarskeho krala. Jozef Ciger sem chodieval za Brondom Rusnakom. Ohromny rozpravkar. Stacilo pozorne zaznamenavat, doma sikovne prepisat a knizka rozpravok sa mohla tlacit. Z Helpy vyrazali sme na Bacuch, do Polomky, Pohorelej, Zavadky. Drevenice, okolo nich komory, kolne, sopy, stajne, stodoly, krmliky. Ich farby prechadzali do cervenych, oranzovych, purpurovych odtienov. Okolo okien zelene ramy. Spary vymazane bledym okrom. Sindle tmavosive az indigove
Na priedomi naboso cupkaju deti, chlapca od dievcata v obleceni nerozoznas, kosele az po paty. Kubanky cervene s dlhymi rukavmi. Helpianky nosia bohato vysivane cepce, na prednej strane vyzdobene celenkami, na temene zakryvaju hlavu az po krk. Opat prevlada cervena, ale tvar nezvycajny, ako zo vzdialenej krajiny a davneho casu. Robotni ludia, vedia narabat s drevom, vysivat kozuchy, rolnicit. Vysivky na koseliach, opleckach, zasterach, prestieradlach, polkach. Farebne nite a vzory... Na Horehroni ma castejsie ako inde nutkalo malovat ludi, ako vychadzaju z kostolov."

...

..."Janko Alexy si hovel v boxe kaviarne Slavia nadmieru spokojny. Usmieval sa potmehudsky lezerne. Rozpraval hlasom, ktory pomaly vyteka ako med z plastov jeho stastia. Na dosah mal prastaro odetu, a pritom sviezu Oravu, rozmanity Liptov, premenlivy Zvolen a jeho okolie, cely slnecny Turiec, skalnatu Trenciansku. Tam vsade su, chvalil sa, moje lasky. Vonave svrciny, stihle vyrastene smreky. Co by som ostaval v Bratislave, ked v Zazrivej na sta prekrasnych zjavov mate, ked na Helpe prekrasny veniec deti rozvija sa na luke."

...

..."Okolo Zolkovej smrti aj tak zostalo niekolko zahad, ktore nevedel vysvetlit ani jasnovidny rozpravac Ondrejov. Telo nasho priatela lezalo pod nevelkou skalou, vysoko zo tri styri metre. Kusok od Stefanikovej utulne!..." ..."Medzi slovenskymi impresionistami bol rozhodne na prvom mieste. Dosiahol to svojou hlbokou, jemnou lyrickou kultivovanostou. Jeho tvorba stoji osamotene. Prave preto, ze sa nesnazil o nijaku manieru, ale ze vnutornou silou, ozajstnym precitenim v spojeni s bohatou osobnou kulturou, s europskym rozhladom prenikol k podstatnym znakom svojej umeleckej metody."

Ludo Ondrejov venoval Zolkovi na rozlucku par versov: "Vecer sa sklonil, dozneli kroky vetiev v poliach. Zabludil, Boze, a kraca chudak horou samotny."

(Roman je napisany v prvej osobe - rozpravac je Bazovsky. Kniha D. Mikolaja Tlejuce slnko vysla v roku 1994 v Bratislave vo vydavatelstve Print - servis)

Vybrala A. Prepletana

Septembrove strucne kalendarium:

5. septembra - pred osemdesiatimi piatimi rokmi sa vo Valaskej narodil ekonom a ucastnik SNP Ing. Eduard Benda
23. septembra - pred piatimi rokmi zomrel v Ziline brezniansky rodak, prozaik Jan Pohronsky
22. septembra- pred tristodvadsiatimi piatimi rokmi zomrel v v Sibiu pedagog, spisovatel, ktory posobil aj v Brezne - Jan Fabricius


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT