Po precitani clankov v periodickej tlaci nasho regionu, ale aj Slovenska (Pravda, Novy cas, Plus 7 dni), kde v obdobi 09-11/2003 boli rozsirovane vedenim mesta polemiky okolo prestavby ci dostavby Zimneho stadiona Laca Horskeho v Brezne, som povodne nechcel reagovat, ale drzat sa jedneho slovenskeho prislovia, ze mlcat je najelegantnejsia reakcia na ludske vymysly, hoci sa ma polemika ako nekvalifikovana, osobne dotkla. Naviac, vobec nebola vypocuta druha strana, tzn. pracovnici Mestskeho uradu, ktori v konkretnom obdobi pracovali na priprave zadania projektu a sice vtedajsi primator, vtedajsi architekt mesta Ing. arch. J. Kralik, vtedajsi i sucasny prednosta mestskeho uradu Ing. J. Medved, poslanec MsZ Ing. J. Pampurik (v rozhodujucom obdobi bol zastupcom primatora na plny uvazok) a nakoniec ani dodavatel Projektovej dokumentacie. Teda cudne zneju “odborne stanoviska” z ust kompetentnych pracovnikov Mestskeho uradu, vid Horehronie zo 4.11. 2003, kde Ing. J. Demian konstatoval nekompetentnost projektovej dokumentacie, z ktorej bolo opravnenymi organmi vydane v roku 1999 stavebne povolenie (okresny urad, ktoreho bol prednostom). Treba vediet, ze REALIZACNA DOKUMENTACIA kazdej stavby sa vypracuva v uzkej spolupraci so zhotovitelom tej ktorej stavby. Kedze si este pamatam na rozhodujuce momenty tvorby zadania a celej snahy Mestskeho uradu, napriek dochodku som spracovatelom projektovej dokumentacia informovany o diani okolo projektu, nemozem nereagovat na to, co sa okolo dostavby deje. V protiklade s hodnotenim “odbornikov” z Mestskeho uradu vyznieva stanovisko Ustavneho izinierstva Zilinskej univerzity v Ziline ako najvyssieho legislativneho organu Slovenskej republiky v danej oblasti, ze predmetna dokumentacia stavby “Dostavba a stavebne upravy zimneho stadiona v Brezne, je spracovana v uplnom sulade so zmluvou o vytvorenie diela zo 4. 9. 1997 a vsetkych dodatkov”. Stanovisko podpisal prof. Gustav Kasanicky, PhD., riaditel ustavu, ktory je na Slovensku najrenomovanejsou kapacitou v odbore sudneho inzinierstva.
Citovane stanovisko bolo pracovnikmi statneho drevarskeho vyskumneho ustavu oodovzdane osobne primatorovi mesta dna 10. 12. 2003, o com uz vedenie mesta verejnost neinformovalo. Zrejme uvedenie neodbornych stanovisk kompetentnych z Mestskeho uradu na spravnu mieru je zo strany Mestskeho uradu uz nepotrebne.
Bolo by vhodne, aby si pan primator Demian pred vyjadrenim sa novinarskej obce premyslel vetne spojenia: “...safarenie byvaleho primatora” (Plus 7 dni, 8. 9. 2003), “...zatial sa len nestacim cudovat. Kkkeby som ja vo svojeje profesii odviedol podobnu robotu, hanbil by som sa."”(Smer, 4. 11. 2003).
Myslim, ze funkcia nie je profesia a v roku 2003 este nemal co odviest. Su to silne slova od byvaleho poslanca, predsedu financnej komisie v rokoch 1994-98, ako aj poslanca 1998-2002. Ja sa za seba mozem smelo pozriet, mesto som odovzdal majetkovo zveladene bez predaja lukrativnych majetkov, napriek tomu v dobrom financnom, ako aj vseobecnom stave, ako konsolidovany subjekt so statutom okresneho mesta dobre fungujucim Mestskym uradom, vratane organizacii zalozenych mestom.
Ale podme k veci, ku stavbe prekrytia. Zaujem zakrytia stadiona je vec nielen posledneho roka 2003, ale da sa povedat sen generacii. Prave z toho, ako aj zo svojho osobneho svedomia, desatrocia zodpovedneho funkcionara v sporte (predseda TJ Mostaren Brezno), za jednu z hlavnych priorit vo volebnom obdobi 1994-98 sme si spolu s vtedajsim Mestskym zastupitelstvom dali ulohu pripravit dostavbu zimneho stadiona. Tu zacala realizacia myslienky. Co stoji usilia priprava a nasledne realizacia investicnej akcie, vie vsak posudit len ten, kto investicnu vystavbu robi priamo, nie cez suhrn nepresnych cisel.
Spolu so spolupracovnikmi z Mestskeho uradu, hokejovymi legendami a odbornikmi sme niekedy v rokoch 1995-96 formulovali ZADANIE, ktore znelo na “Dostavbu zimneho stadiona na sportovo-kulturnu halu”. Naviac, hokej v Brezne zacal uz v tom obdobi ozivat, comu som sa nielen ja, ale mnohi nasi spoluobcania tesili.
Podla skusenych odbornikov bola odporucena “drevena konstrukcia” podla skusenosti z Banskej Bystrice, Zvolena, Ziliny, (v Dolnom Kubine sa budovala drevena hokejova hala) a v protiklade z Brezna-Mazornikova kombinacia zeleza a muriva na plavarni a telocvicni, kde stavba je v hroznom stave. Teda odbornici sa priklonili k drevenej konstrukcii podla vzoru severskych statov, co v zime navlhne, v lete vyschne.
V tom zmysle a este za dalsich spresnujucich podmienok sme vypisali ZADANIE pre verejnu sutaz. Podrobnosti si uz nepamatam, ale urcite sme nic vedome neporusili, riadili sme sa vtedy platnou novelou zakona o verejnom obstaravani. Teda velmi odvazne, ba zalovatelne znie veta v denniku SMER 04.
11. 2003 “...byvale vedenie viackrat prekrocilo zakon!” Tu zakon prekrocil ten, kto poskytol neprerokovanu, nepotvrdenu informaciu dotknutymi osobami a ten, kto takuto informaciu zverejnil.
Na zaklade vyberoveho konania projekt a stavbu cez mandatnu zmluvu mal realizovat SDVU Bratislava ako erudovany subjekt navrhovanych, lepenych, drevenych nosnikov so subdodavatelmi HRONSTAV-stavba, GARNEX-drevene lepene nosniky, Drevokombinat Polomka-strecha a bionika, VOMEX-montaz, co je normalna prax cez objeednanu inziniersku cinnost, lebo Mestsky urad nie je personalne (ale moze byt) vybaveny, aby prekryval generalnu dodavku. Odbornici vedia, co je to.
V tom zmysle bol poziadany stavebny urad (Okresny urad Brezno) o vydanie uzemneho rozhodnutia a stavebneho povolenia, co sme od Okresneho uradu dostali. Uzemne rozhodnutie vychadzalo z existencie zimneho stadiona a regulacneho planu mesta, pretoze UPN SU Brezno sa len tvorilo a prislusne objekty ako pristupova cesta, parkoviska boli riesene v sportovo-rekreacnej zone na to urcenej, co pri schvalovani UPN SU Brezno 14.12.2001 to bolo potvrdene ako sport a uzemie cistej rekreacie a sportu, vid vykr. c. 2/a – funkcne vyuzitie uzemia z 03/2001. Pripustam, ze nasou najvacsou chybou bolo, ze sme nedokazali zabezpecit aspon zakladnu dotaciu k vlastnym rozpoctovym nakladom v rokoch 1999-2000 po 5 milionov slovenskych korun. Kazdorocne sme vsak na ministerstvo skolstva a SZTK predpisanym sposobom predkladali ziadosti na dotaciu, nepomohli ani osobne intervencie.
V protiklade k tomu je vystavba Baldovskeho mosta ako statna investicia s podporou vtedajsieho ministra dopravy pana Jasovskeho s moralnym intervenovanim Mestskeho uradu. V kauze sa uvadzaju vratene miliony. Boli vsak na ucte? Nesetril som to, no bodaj by to bola pravda. Mozem smelo napisat, ze prislub dotacie na zimny stadion v Brezne som dostal aj ja este vo funkcii primatora z ust najpovolanejsich, bez akychkolvek podmienujucich podmienok v lete 2002 od prezidenta SZLH Ing. Sirokeho, ze zvaz bude podporovat vystavbu zimneho stadiona Kosice a Brezno. Teda prislub je jedno a realita je ina. Zo skusenosti mozem povedat, ze tie peniaze su, ktore su na ucte.
Teraz ku stavebnemu povoleniu. Ano stratilo platnost z casoveho hladiska (Smer 04.11.2003), ale nebol problem stavebne povolenie obnovit. Namiesto “odbornych posudkov”, ktore hladali klucky, farbu stien a pod. mali kompetentni pracovat na obnove stavebneho povolenia, ked uz bol dany prislub financii. Ale to je tazko, ked v rozpore s aj dnesneho dna platnym UPN SU Brezno sa do sportovo rekreacnej zony (uzemia), nepochopitelne vclenuje na travnatu plochu za tribunou a skvarove ihrisko OBCHODNE CENTRUM. Tymto zasahom sa zmenili aj podmienky vstupov do zimneho stadiona, vznikli nenormativne zmeny parkovisk, bez riesenia parkovania a pristupov zdravotne postihnutych, nezmyselne v rohoch sa navrhuje tenis, ubera sa z plochy urcenej na rozvoj sportovych objektov. Je to normalne?
Architektonicky navrh vypracovany pocitacovou grafikou je len “...studia bez respektovania sucastne platnych noriem”.
Tymito “zamermi” stratilo platnost aj uzemne rozhodnutie na dostavbu zimneho stadiona, co je este vacsia skoda ako platnost stavebneho povolenia.
ko som vpredu uviedol, projekt bol podla odbornikov spracovany dobre. Chyba mi vsak vyjadrenie o uplnosti a kvalite projektov vtedajsieho architekta mesta Ing.arch. J. Kralika. Urcite nie len ja som na stanovisko zvedavy, ved pocas celeho priebehu spracovania ho konzultoval.
Nepripustim ani nazor megalomanstva. Ci Horehronie si nezasluzi stavbu hodnu tradicii ludu? Ved aj v sucasnosti okrem vynikajuceho hokeja poriadame kazdorocne svetove podujatia v biatlone. Zimny stadion moze spolu s golfom, lyziarskymi terenmi, rekreacnymi chatami, prirodou sluzit reprezentantom mnohych sortov na sustredenia, cim pritiahneme mladez k sportu, podla vzorov, alebo by sa vyuzilo miesto amfiteatra, ktory na Horehroni (okrem Helpy a Bravacova) chyba, na velke kulturne akcie.
Naviac v znevazenej projektovej dokumentacii bol vyvinuty impresivny nosny system dreveneho zimneho stadiona s unikatnou bionickou strukturou drevenych nosnych prvkov, ktory uz v pripravnych fazach vzbudil mimoriadnu pozornost odbornej verejnosti na Slovensku, ale aj v zahranici, pozri Structura Engineering and Mechanics z 8/2002.
Vzhladom na velky rozsah polemik medzi Mestskym uradom ako investorom a spracovatelom dokumentacie, nebudem sa rozsirovat o abnormalnych, neodbornych, nerealnych poziadavkach Mestskeho uradu. Len konstatujem, ze sucasny vyskumny ustav papiera a celulozy, a.s., usek SDVU listom z 12. 12. 2003 Mestskemu uradu, ze zastavuje prace na Dodatku c. 4 k Zmluve o dielo. Zaroven sa musim stotoznit s nazorom autora statiky prekrytia zimneho stadiona v Brezne Ing. Alexandrom Tesarom, PhD., DrSc., vedeckym pracovnikom SAV: “Som toho nazoru, ze material dostatocnym sposobom prezentuje sucasny stav na MsU v Brezne, ktoremu vobec nejde o vystavbu zimneho stadiona, ale o vytvaranie hojne medializovanych osobnych kauz.”
Ja len dodavam, ze spominany autor statiky urobil vypocty, a realizoval nie jednu stavbu, obdobne ako SDVU. A nakoniec, kto chce kritizovat, mal byt mat za sebou mnozstvo prace a skusenosti v odbore a najma poznat aspon zakladne pravidla slovenskeho pravopisu.
Verim, te zainteresovani sklonia hlavy z oblakov a realne za pomoci a spoluprace skutocnych odbornikov zabezpecia stavebnu pripravu dostavby zimneho stadiona.
HOREHRONIE SI TAKU STAVBU ZASLUZI!!!
Vsetky dokazove materialy su k nahliadnutiu u autora clanku. Ing. Vladimir Fasko

Hasicsky a zachranny zbor okresu Brezno bilancuje rok 2003

Okresne riaditelstvo Hasicskeho a zachranneho zboru v Brezne na zaklade spracovania analyzy zasahovej cinnosti hasicskej jednotky HaZZ informuje o strukture vyjazdov k udalostiam za obdobie roka 2003:
Pocas roka bolo vykonanych 571 vyjazdov jednotky (o 70 viac ako v minulom roku), z toho: ku “klasickym” poziarom 209krat, k technickym zasahom 331krat, dva vyjazdy boli vykonane za ucelom likvidovania nasledkov ekologickej havarie – unik ropnych produktov a 15krat jednotka vykonala vyjazd, ktory bol hodnoteny ako plany poplach.
Celkova skoda pri jednotlivych udalostiach predstavuje bezmala 11,5 miliona korun, uchranene hodnoty boli vycislene zhruba na 122 milionov korun. Pri tychto udalostiach bolo usmrtenych 10 osob, 113 bolo zranenych a jednotka vcasnym a odbornym zasahom zachranila 362 ludi. Zasahovu cinnost zabezpecuju prislusnici HaZZ vo dvoch hasicskych staniciach – v Brezne a v Pohorelej.
Vyjazd k poziarom v rocnej statistike predstavuje skoro 37%-ny podiel z celkovej zasahovej cinnosti, pricom az 50% (110 pripadov) tychto poziarov je pripisovanych na vrub stale sa vyskytujuceho vypalovania travnych porastov a tym vznikajucich lesnych poziarov, hlavne v jarnom a pretrvavajucom suchom rocnom obdobi. V jedenastich pripadoch bol evidovany poziar motorovych vozidiel sposobeny hlavne zlym technickym stavom palivoveho systemu a elektroinstalacie. “Strasiak” bytovych poziarov sa nevyhol ani nasim spoluobcanom – hasici si vyskusali svoje odborne znalosti a hasicsku techniku pri likvidovani nasledkov poziarov v osemnastich pripadoch, pricom pretrvavajucou pricinou ostava zly technicky stav tepelnych spotrebicov. Na ucely zdolavania poziarov ako aj pripadnu evakuaciu osob z objektov obytnych budov jednotka disponuje hasicskym automobilovym rebrikom s vyskovym dosahom 30 metrov.
Vyse 330 vyjazdov je zaclenenych do tzv. technickych zasahov – ide hlavne o vykonavanie zachranarskej cinnosti pri dopravnych nehodach o. i. aj s poskytnutim zdravotnickej predlekarskej pomoci, povodnove zachranarske prace, otvaranie bytov v pripade, ze ide o ohrozenie zivota, resp. zdravia. Cinnosti nad ramec uloh HaZZ (cerpanie vody zo zatopenych pivnic nasledkom technickych havarii, napr. potrubi, zlej izolacie objektu, banalne zabuchnutie dveri bytu, pricom nejde o ohrozenie zivota a zdravia, hladanie a uzatvaranie roznych uzatvaracich armatur v suterennych priestoroch obytnych budov a podobne pripady patriace skor do kategorie sluzieb pre odborne firmy) maju za nasledok znizovanie akcieschopnosti jednotky. Na zaklade tychto skutocnosti hasicska jednotka k takymto “udalostiam” vyjazd nevykonava, resp. len v akutnych a ojedinelych pripadoch.
Kategoria technickych zasahov predstavuje za ostatne roky rastuci podiel, co kladie coraz vacsi doraz na technicke a materialne vybavenie hasicskej jednotky s primeranym zvysovanim odbornych znalosti vsetkych prislusnikov a to z oblasti poskytovania predlekarskej prvej pomoci, vyuzivania vecnych prostriedkov lezeckej a zachranarskej techniky v nadvaznosti na vykonavanie odbornych kurzov, skoleni prislusnikov na pozadovane odborne cinnosti.
Za ostatne obdobie sa zvysuju poziadavky na odborne cinnosti jednotky pri ekologickych havariach, samotna praca sa okrem ineho zameriava aj na likvidovanie a zachytavanie unikajucich ropnych produktov, hlavne nasledkom dopravnych nehod, predovsetkym autocisterien, kamionov s nebezpecnym nakladom ako aj havarie ostatnych motorovych vozidiel. Vzhladom na to, ze do tejto oblasti su, resp. budu zahrnute aj zasahy pri uniku ostatnych nebezpecnych latok, skodlivin, likvidovanie ohnisk, nakaz zvierat a pod., kladie sa coraz vyssi doraz na hasicsku jednotku aj s prihliadnutim na pozadovane materialno-technicke zabezpecenie.
Aj patnast pripadov planych poplachov, vyvolanych bezdovodnym privolanim pomoci, hodnotime ako zneuzitie hasicskej jednotky, co svedci o tom, ze su medzi nami obcania, ktori svojou nezodpovednostou a “zartikmi” znizuju akcieschopnost hasicskej jednotky. Zopar pripadov bolo identifikovanych a riesenych priestupkovym konanim – ulozenim pokuty v zmysle ustanoveni zakona c. 314/2002 Z.z. o ochrane pred poziarmi.
Pri vykonavani zachrannych prac, likvidovani a lokalizovani poziarov boli evidovane aj pripady spoluprace a poskytnutia pomoci zo strany obcanov, pracovnikov firiem, ako aj sucinnost clenov obecnych hasicskych zborov a zamestnancov zavodnych hasicskych utvarov a ostatnych. Patri im za to podakovanie s ubezpecenim, ze prislusnici HaZZ budu vykonavat svoju narocnu zachranarsku pracu aj nadalej v prospech zachrany zivota a zdravia obcanov.

mjr. Lubomir Masar

Sme nablizku
,,Napiste o smrti"

Vahala som, kym som sa rozhodla zacat pisat. Je to vsak problem, s ktorym som sa v priebehu tyzdna stretla trikrat, a tak pisem.
Prve moje stretnutie s touto temou bolo pri panej, ktora ma devatdesiatjeden rokov. Zacala ona sama: ,,Uz tu dlho nebudem." Necakala, ze ju budeme presviedcat, ze to nie je pravda. Zena, ktora odzila dlhy a bohaty zivot, vyrovnana. Vie, ze je niekde blizko jeho konca a je s tym vyrovnana. Mozno bude zit tri roky, mozno desat, jej zivot je naplneny a ona prijala skutocnost, ze raz skonci.
Druhe stretnutie bolo pri mladuckej zene, ktora o vlasok unikla smrti. Este len zacina zit a uz bola samotnym zivotom tvrdo konfrontovana s moznostou konca. ,,Bojim sa smrti", povedala mi. Chce zit, chce vidiet vyrastat svoje deti, nechce, aby zostali bez mamy.
Tretie stretnutie s touto temou bolo pre mna necakane. ,,Vcera som rozmyslala o smrti." Dvanastrocne ziena vyslovilo vetu a pozeralo na mna. Nevedela som, co mam povedat, tak som pozerala ja na nu a cakala som. ,,Bojim sa, ze to bude boliet."
Neda sa tvarit, ze smrt neexistuje. Rybka, ktora uhynula, myska, ktora sa chytila do pasce - to vsetko sa stalo. Smrt jej zobrala zvieracich kamaratov. Udialo sa nieco velmi smutne. Dietatu nevyriesime problem tym, ze temu odmietneme ako tabu, o ktorom sa nehovori. Dieta potrebuje zodpovedat na svoje otazky, aj ked tema je pre nas tazka. Ak mu vsak dovolime polozit otazky, dokazeme mu dat nejaky pocit istoty (ktory vlastne hlada), aj ked nie sme vo veku, ked uz vyrovnanie so smrtou prichadza prirodzene.
Myska, ktora skocila do pasce, netrpela. Zomrela hned. Rybka, ktora bola chora, trpela predtym, potom uz nie. A nezomrela sama. Bola pri nej ina rybka. Zomieraju tazko chori, ktori trpia a uz sa nedaju vyliecit. Zomieraju stari, ktori uz vela prezili. A zomieraju aj neopatrni, ktori si nedavaju na seba pozor. Tri zakladne priciny smrti. Prve dve nedavaju inu moznost, len sa s nimi vyrovnat. Tretia pricina - neopatrnost - dava sance.
Deti a starci nas konfrontuju s touto tazkou temou najcastejsie. Detom by sme mali zodpovedat na ich otazky. Starych ludi by sme mali dokazat pocuvat. Ich vyrovnanost so skutocnostou, ktoru este my nevieme prijat, nam ukaze, ze sa to da.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

SUTAZ
ZLATY HLAS MESTA BREZNA 2004

Mestsky mladeznicky parlament v spolupraci s mestom Breznom pripravil sutaz o najlepsiu hudobnu skupinu a najlepsieho spevaka z Brezna i okolia. Spomedzi styroch skupin a piatich spevakov si vyberte favorita a svoj hlas mu poslite formou SMS na c. t. 0907 689549 v tvare ZH cislo inerpreta vase meno a telefonne cislo. Uzavierka SMS hlasov je do 20. hodiny 26. februara.
Ti, ktori odovzdaju svoj hlas, maju sancu vyhrat zaujimave ceny a vstupenky na vecer s nazvom Zlaty hlas mesta Brezna 2004, ktory sa uskutocni 27. februara o 18. hodine v Mestskom dome kultury v Brezne. V programe okrem inych vystupi znama hudobna skupina CHICI LICI TU - A, ktora bude mat svoj vlastny koncert na zaver vecera.
Medialni partneri podujatia: tyzdennik HOREHRONIE, BB ZURNAL, RADIO REGINA, reklamni partneri: DIAGO, SAD BBDS, a. s., SIGNUM.
Hlavni sponzori programu: mesto Brezno, poslanec BBSK Ing. Slavomir Kupcok, AUTOSALON ROSKA, sponzori: COLLINS, REAL MARKET, COOP JEDNOTA, DART CLUB, KOVANNA Ing. Anna Fasangova, JOHADAN, s. r. o., Milan Palovcik.

Predpredaj vstupeniek za 99 korun je v strednych skolach, v Bombura klube a v predajni COLLINS.