|
Sme nablizku
„Ja sa do tej skoly normalne tesim!“
Kamaratkin hlas v telefone potvrdzoval jej
slova. Dodala vsak: „Len sa musim dat dalej od jednej, co sa stale iba
stazuje, aby mi to nekazila.“
 Studuje druhy rok dialkovo na vysokej
skole a je rada, ze sa na to dala, hoci jej pribudli povinnosti a ubudlo
volneho casu. Ma toho dost - rodinu, zamestnanie a este skolu. Ale ona ma
radost, na rozdiel od svojej spoluziacky, ktora zrejme rovnako ako ona
zacala studovat kvoli tomu, aby sa udrzala v zamestnani. Rovnaka situacia,
rozdielne postoje. Rovnake povinnosti, rozdielne mnozstvo energie na ich
naplnenie. Kamaratku - hoci travi v skole rovnaky cas - studium nevycerpava,
jej spoluziacka ho za sebou taha ako mlynsky kamen. Na zvladnutie rovnakych
povinnosti musi minut ovela viac energie ako clovek, ktory nasiel na
situacii nieco pozitivne. Nejde o to, aby sa clovek vyslovene tesil zo
svojich povinnosti, kamaratkin vyrok som citovala preto, ze je trochu
neobvykle tesit sa na skolu. Dolezite je najst na situacii aj nieco dobre,
pozitivne.
Tym, ze robime veci, do ktorych sa nutime,
musime minut velmi vela energie na ich zvladnutie, pretoze prekonavame aj
svoj vlastny odpor. Ked som pracovala so skupinami, zvykla som sa hravat hru
na optimistov a pesimistov. Ked som postavila situaciu, prva reakcia bola:
„Co uz len na tom moze byt dobre!“ Stacilo vsak ukazat, ako inak sa da
neprijemnost vnimat a skupina optimistov nachadzala dobre veci aj na tom, ze
si clovek zlomil nohu. Nic nie je iba dobre alebo iba zle. Aj v tom dobrom
je dost tazkeho, aj v zlom musi byt trocha pozitivneho. Ja viem, ze aj v
realnom zivote su ludia tak nejako prirodzene rozdeleni na optimistov a
pesimistov. Tym prvym prichadzaju pozitivne argumenty automaticky, bez
namahy, ti druhi sa musia poriadne ponamahat, aby cez svoje cierne okuliare
zazreli nieco aspon ruzove. Ale da sa to. Argumenty nachadza rozum,
pesimizmus je hlavne pocitova zalezitost. Ak si uvedomime, ze mozeme prejst
cez narocnu povinnost trochu lahsie, rozum nam pomoze najst v nej nieco
dobre napriek ciernym okuliarom.
Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka
Moj zivot tvorcu zivotneho prostredia
RNDr. Dusan Kubiny, CSc.
Moj vztah a cit k prirode rozvijal sa od
detskych rokov. Profesionalne zacal som tieto aktivity konat od vysokej
skoly a prac v terene. Najprv v okoli Brezna, Valaskej a Bystrej. Dodnes mi
je luto, ze nad Breznom pod sutokmi Rohoznej od juhu a Vagnara od severu
nebola vybudovana priehrada na Hrone, hoci tam bol vykonany inziniersky
geologicky prieskum na stavbu v idealnych geologickych a morfologickych
podmienkach. K problemom vodnych hradzi a priehrad som sa neskor podruzne
viackrat dostal.
V roku 1977 vykonal som prieskum na
tesniace ily pre hradzu Petrovec pri Lucenci. V roku 1984 riesil som
problematiku vystavby vodnych hradzi pre zavlazovanie lesnych skolok
Ciganka, Klamarka a Kubickova v povodi Cierneho Vahu. V roku 1991 vykonal
som ucelove geologicke mapovanie v uzemi projektovanej vodnej nadrze na
Ipoltici v povodi C. Vahu. V roku 1992 vypracoval som geologicke aspekty
hodnotenia variantnych tras spojenia Kysuc s Oravou v sirsom okoli vodnej
nadrze Riecica nad Novou Bystricou spolu s J. Valtynym.
Velkou ochranarskou temou bolo riesenie
stupna ochrany prirody N. Tatier a V. Fatry. Na tuto temu som vypublikoval
studiu v Zborniku ochrany prirody v roku 1960, v ktorej som prvykrat v
historii ochranarskych snazeni zdovodnil uzakonenie statutu narodny park pre
N. Tatry. Do roku 1963 som cielavedome pracoval na tejto teme az do
vypracovania Studie o zakladnych prirodovednych problemoch N. Tatier, ktora
bola prerokovana 13. februara 1965 na Krajskom stredisku ochrany prirody v
B. Bystrici. Tiez ochranari – deformatori historie D. Janota v roku 1978, O.
Strofek v roku 1982 a J. Klinda v roku 1989, pochlebovaci KSS pripisovali
autorstvo uzneseniam KSS. Klinda R. Kriskovi a M. Pacanovskemu. Z autorov
projektu NAPANT len J. Darola jednoznacne proklamoval moje autorstvo a
primat parkoveho riesenia ochrany N. Tatier v roku 1999.
V roku 1960 podal som na vtedajsi KNV
originalny navrh – orientacny projekt tuneloveho prepojenia Jasnej s
Trangoskou v N. Tatrach. Planovacia komisia navrh prijala s tym, ze ho
odporuci Statnemu ustavu pre projektovanie. Zial, doteraz sa s tym nic
neurobilo, hoci taketo tunely su vo svete samozrejmostou. Podobne navrhy
vysli v minulosti aj z L. Mikulasa, najma na zjednodusenie dopravy popod
horske sedla.
V roku 1990 spracoval som Studiu o
inzinierskych geologickych a hydrogeologickych dispoziciach regionu Chopok v
cestovnom ruchu v ramci uzemneho planu pod vedenim Ing. Manika zo
Stavoprojektu B. Bystrica. V nej podavam: dokumentaciu vsetkych zjazdoviek s
hodnotenim ich ohrozenia na principe unosnosti zemin a hornin; navrh na
vybudovanie umeleho plesa na Orlej skale SZ od Chopku vo vyske 1550 – 1600.
Ide o blok granitoidnych hornin odtrhnuty z vyssieho miesta.
V minulosti sa v depresii rotacneho zosuvu
zdrziavala voda, dnes by ju museli tlacit z pramena z vysky 1515 m n. m.
Umele pleso malo by 1,2 mil. litrov vody. Voda by sluzila pre pitne ucely a
pre zasobovanie vodnych diel na vyrobu umeleho snehu. Dnes sa voda cerpa z
nadrze na Bielej puti.
V Nizkych Tatrach pracoval som od roku
1953 az do odchodu na dochodok. Ako znalcu Nizkych Tatier, ale aj clena
Horskej sluzby (do roku 1973) prizyvali ma na spolupracu v roznych
aktivitach v tomto pohori. Mimoriadne krasne si spominam na spolupracu s J.
Kresakom, nacelnikom HS v rokoch 1979 – 1989, kedy sme pripravovali
Jasnu v Nizkych Tatrach na MS v zjazdovom lyzovani v roku 1989. V roku 1985
vypracoval som Studiu o inziniersko – geologickych pomeroch uzemia Chopok –
Jasna s ucelovou dokumentaciou niektorych zjazdovych a slalomovych trati.
Bola to krasna praca s krasnymi ludmi, ale najma s Jankom Kresakom aj na
jeho nadhernej haciende v L. Mikulasi na Bernolakovej ulici. Spolocne tury
na severnych svahoch Chopku a Deresov, rozne zasadnutia priprav na MS, ale
aj perspektivy pre pripadne OH nas velmi zblizili a toto priatelstvo
prechovavam do sucasnosti.
V roku 1996 vypracoval som pre ONV Brezno
uvodny projekt dokompletovania sportoveho arealu Brezno – zapad o letne
kupalisko a vytah na Brezniansku skalku. Projekt som vypracoval na vlastne
naklady.
V rokoch 1958 – 1992 podal som trinast
navrhov na zriadenie SPR, alebo urobil geologicku dokumentaciu. Su to:
Jazierce a Brankovsky vodopad vo V. Fatre, Zachrana rezervacie Cervena
terasa pri Besenovej v roku 1962 (Ochrana přirody, Praha 1962), Mostenicke
pramene (Ochrana přirody XIII, c. 7 1958), Havranie skaly v LHC Hronec. SPR
bola vyhlasena v roku 1997 (Vestnik SR 7, c. 3), Vodopad Spady v LHC Hronec,
Kysla v LHC Hronec, Salajov balvan v LHC Hronec, Kluky v LHC Hronec, Turniky
v LHC Hronec, Debsin v LHC Dolna Suca, Zosuvy v Bystrickej doline, Veporske
tufove skalky (Spravodaj KSSSPSOP c. 10, v roku 1967).
V roku 1991 podielal som sa na zostavovani
Uzemneho planu sidelneho utvaru Valaska.
Takto som zakoncil moje pracovne zivoty –
geologicky, jaskyniarsky a tvorcu zivotneho prostredia. Boli to najma
rozsiahle geologicko – mapovacie prace vo viacerych pohoriach Slovenska
zakoncene spravami o nich a ich publikovanie na asi 1200 stranach doma i v
zahranici. Okrem tychto hlavnych cinnosti vypracoval som niekolko studii z
celeho uzemia Slovenska a tektonickych projekcii z celeho sveta. Okrem toho
zostavil som niekolko desiatok odbornych posudkov s geologickou
dokumentaciou, fotopanoramami a inou dokumentaciou. Vsetko toto su
historicke dobovo – vyvojove, obrovske aktivity mojho produktivneho zivota.
Ale najhlavnejsia bola a je velka laska v nich chapana ako laska k Boziemu
dielu. Dakujem ti Boze, ze som mohol objavovat Tvoje stvoritelske dielo.
|
