4. MAREC 2008 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 So slnečnými februárovými dňami sa „zobudili“ vypaľovači trávnatých porastov. Vypaľovanie suchej trávy je medzi ľuďmi veľmi populárne, no aj keď sa začína nevinne, môže mať katastrofálne následky nevynímajúc stratu ľudského života.  Okrem toho vypaľovanie tráv zákon zakazuje a jeho porušenie môže stáť od 3000 do 10 000 korún. Ak by sa takéhoto priestupku dopustila právnická osoba, pokuta môže dosiahnuť až milión korún. V našej ankete sme v tejto súvislosti zaznamenali názory náhodných okoloidúcich.


S anketovym mikrofonom


o nebezpečenstve vypaľovania trávy

Ervín Kriška, dôchodca, Brezno:
- Vypaľovanie trávy neschvaľujem, pretože hrozí nebezpečenstvo požiaru. Okrem toho takýto zásah nie veľmi prospieva prírode, ona si to sama dá do poriadku. Hovorí sa síce, že po vypaľovaní sa tráva zazelená, lenže to je aj pri pravidelnom kosení. No pri vypaľovaní sa ničí všetok hmyz.

Mgr. Ružena Kirková, stredoškolská učiteľka, Brezno:
- Myslím si, že vypaľovanie trávnatých porastov je rozhodne veľmi nebezpečné a keď sa to už robí, mal by tam byť odborný dohľad. Nebezpečné je to aj kvôli živočíchom, ktoré sa tam nachádzajú. Neschvaľujem to.

Ľubomíra Wágnerová, študentka, Drábsko:
- Myslím si, že vypaľovať by sa nemalo, pretože oheň veľakrát neustrážia. Ničí sa tým tráva a živočíchy, ktoré žijú v zemi. Podľa mňa je to nesprávne. Viem, že je to trestné, ale ešte som nepočula, že by niekto dostal pokutu. Potom si to ľudia neuvedomujú, neboja sa  a ďalej vypaľujú. Keby sa rázne zakročilo, ľudia by to určite nerobili.

Michaela Badinková, živnostníčka, Valaská:
- Na jednej strane je vypaľovanie trávy dobré, pretože po vypálení začne rásť krásna zelená trávička, ale na druhej strane sa zničia živočíchy, ktoré tam žijú. Neviem sa prikloniť jednoznačne ani k jednému názoru. Možno, že by sa to mohlo robiť, ale pod dohľadom. Niečo som počula o pokutách, aj o tom, že hasiči musia strážiť často vypaľované parcely.

Anna Stanislavová, dôchodkyňa, Brezno:
- Vypaľovanie trávy by sa malo robiť určitou formou, čiže informovať sa u kompetentných, ale nie svojvoľne. Povedala by som, že jedine takto sa to dá, pretože bolo už veľa nešťastí. Ja s tým nesúhlasím.

Edita Weisenpacherová, dôchodkyňa, Brezno:
- Vypaľovanie trávy prináša so sebou veľa zlého. Zhorelo už veľa domov, keď ich nevedomky zapálili. Okrem toho vzniká aj škoda pre rastliny, lebo nezhorí len suchá tráva, ale aj korene. Malo by sa to robiť s rozumom a s rozvahou.

(ng, pl)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

O Valentínovi po Valentínovi

   V kalendároch je 14. február označený ako Deň zamilovaných. Tento sviatok, ktorý na Slovensko prišiel zo západu, našu spoločnosť rozdeľuje na dve skupiny: jeho odporcov i prívržencov. Tí prví svoj odmietavý postoj zdôvodňujú faktom, že zo Dňa zamilovaných sa stáva gýčová záležitosť na komerčnom základe. Tí druhí zase argumentujú svoj súhlas s týmto sviatkom najmä svojím prirodzeným záujmom o novoty prichádzajúce hlavne zo západu. Komercionalizácia tohto sviatku ušľachtilého ľudského citu – lásky im neprekáža.
   Ja sa prikláňam k prvej skupine občanov. Deň zamilovaných je v podstate pekný sviatok, ale nemali by sme si tú hlbokú, čistú a úprimnú lásku prejavovať iným spôsobom a počas celého roka?
   Skutočná láska sa dá vyjadriť rôzne. Kupovať malé či veľké srdcia je najjednoduchší spôsob. Najhodnotnejší prejav lásky človeka k človeku je pomoc v situácii, keď ju veľmi potrebuje, alebo keď pocíti, že na svete má blízkeho človeka, na ktorého sa môže spoľahnúť a ktorý si ho váži a má ho rád, miluje ho. Viac ako dary pomôžu úprimné slová v pravej chvíli, keď je človeku ťažko a je sám. V tomto roku sú v slovenských kalendároch okrem iných sviatky: 8. marec – MDŽ, 11. máj – Deň matiek, 15. jún – Deň otcov. Tieto tradičné sviatky majú v našich srdciach a mysliach konkrétnych adresátov. Zachovávajme a ctime si slovenské tradície i zvyky predkov a zvažujme múdro, či všetko nové a lákavé je pre nás dobré a užitočné.

Ing. Irena Helcová

 Dobýjanie hradu

   Vo štvrtok 14. februára sa v Základnej škole s materskou školou K. Rapoša, Pionierska 4 uskutočnil festival Dreams and Teams. Študenti gymnázia pod vedením profesorky Mgr. Ivany Kňazeovej pripravili športovú súťaž pre žiakov druhých ročníkov. Deti okrem športových disciplín plnili aj iné úlohy. Využili silu aj rozum. Na festivale sa zúčastnili tiež študenti z Anglicka. Celá akcia sa niesla v duchu dobýjania hradu. Po vyhodnotení vystúpili členovia skupiny historického šermu Berezun. Žiakom aj učiteľom sa festival veľmi páčil. Tešíme sa nabudúce a ďakujeme.

(ls)

Breznianske studničky

   Aj básnik Ján Botto rád chodieval do prírody a rád písal a recitoval o studničkách. Jednu vám pripomeniem: Hore háj, dolu háj, a pod hájom studničky. Koho hlávka bolí, napi sa vodičky zo studenej studničky.
   V Brezne za nemocnicou máme tridsať upravených studničiek. Prechádzky do blízkeho okolia sú krásne – hore dolinou Lazná, na Horné Lazy, kde je pekný výhľad na Nízke Tatry a Klenovský Vepor. S batohom je to turistika na celý deň, neobanujete, ak sa prejdete po krásnych lúkach a poľných cestičkách.
   Zdravú prechádzku vám praje

Štefan Libič

 Čo pre nás znamená MDŽ?

   Tak ako Vianoce, Valentín či iné významné a kultúrne bohaté sviatky i Medzinárodný deň žien má svoje čestné a sporadické miesto v kalendári - 8. marec. No na rozdiel od spomínaných sviatkov, tento upadol do prachu minulého režimu a nie každý je schopný ho utrieť. Možno by bolo dobré spomenúť, ako a prečo vlastne vznikol. Medzinárodný deň žien sa oslavuje na pamiatku demonštrácií robotníčok v amerických textilných továrňach z roku 1908. Dôvodom týchto demonštrácií bolo zrušenie 10-hodinového pracovného času, zlých pracovných podmienok, jednoducho deň boja za sociálne a politické zrovnoprávnenie.
   Myslím, že by sme sa mohli zastaviť a pozrieť na úspechy, ktorými si ženy vybojovali lepší život. Možno už spomínané dôvody nemajú v dnešnej generácii uplatnenie, možno chceme bojovať za niečo, čo má pre nás zmysel aj dnes. Ale prečo by sme mali zavrhnúť sviatok, ktorý pre mnohé ženy po celom svete znamenal tak veľa? Prečo sa oslavuje v iných rozvinutých krajinách, no v tej našej nie? Nemám na mysli nanucované oslavy či bezdôvodné opíjanie sa, možno len krátke ďakujem - ženám, matkám, podnikateľkám. Za to, že sú tu. Že sú tu s nami.

Katarína Kováčiková

 V domove Hron Dubová poskytujeme kvalitnejšie služby

   Vďaka partnerstvu so spoločnosťou Hartmann-Rico sa domovu dôchodcov a domovu sociálnych služieb Hron Dubová podarilo zrealizovať kurz bazálnej stimulácie pre pracovníkov pracujúcich v priamom kontakte so seniormi a občanmi so špeciálnymi potrebami. Účastníčky kurzu sa pod vedením lektorky z Institutu bazální stimulace z Českej republiky učili špeciálne techniky, ktoré umožňujú ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím integráciu do súčasného života s maximálnym využitím ich predchádzajúcich životných návykov a skúseností a akceptujú ich budúce životné potreby. Zavedením bazálnej stimulácie budeme môcť našim klientom poskytnúť väčšie pohodlie, spokojnosť, a hlavne kvalitnejšie služby.
   Okrem zamestnancov DD a DSS Hron sa na kurze zúčastnili aj pracovníci z iných zariadení sociálnych služieb zo stredného a južného Slovenska. Účastníčky kurzu odchádzali nielen s novými odbornými poznatkami a certifikátom platným v EÚ, ale mali možnosť spoznať aj život obyvateľov domova, vymeniť si svoje skúsenosti z namáhavej, ale zato prekrásnej práce s ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc iných. Veď „Nikto nie je zbytočný na tomto svete, kto uľahčuje bremeno inému“.

(jd)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT