Žiaci Špeciálnej základnej školy v Brezne sa zapojili do veľkej recitačnej
súťaže v prednese poézie a prózy. Napriek tomu, že sú tieto deti postihnuté,
dokázali, že sú schopné naučiť sa báseň naspamäť, a nielen to. Veľmi krásne
recitovali naučené básne a texty. Do súťaže sa zapojili všetky tri pracoviská
školy. Školské kolo bolo vo štvrtok 13. marca na Záhradnej ulici. V prednese
poézie v kategórii mladších žiakov sa na prvom mieste umiestnila žiačka 6.
A triedy Terézia Bartošová. V kategórii starších žiakov zvíťazila Barbora
Čunková z 9. A. V próze prvé miesto získala Milena Gábrišová z 5. B triedy.
Súťaž sa ešte neskončila, v stredu 9. apríla o 10. hodine sa v Mestskom dome
kultúry v Brezne uskutoční okresné kolo, na ktorom sa zúčastnia aj žiaci z iných
špeciálnych základných škôl.
(lš)
![](../../images/tlac/horehr08/h0811e.jpg)
Koncert pri prležitosti Dňa učiteľov v stredu 19. marca podvečer prilkal do
koncertnej sly Zkladnej umeleckej školy v Brezne milovnkov klasickej hudby.
Foto: Štefan Vozr
Taňa Lucká: Podnet na napísanie Pavučiny sa vyplavil zo spomienok
Kto z nás sa zavše v živote nezamotal do vlastnej pavučiny intríg a falošných
vzťahov? Taňa Lucká je autorka, ktorá vie majstrovsky narábať s príbehom.
Pavučina, kniha o spletitých vzťahoch medzi ľuďmi je síce autorkiným debutom
v žánri ženského románu, ale Taňa Lucká vie zaujať, potešiť aj rozplakať. Pri
čítaní jej príbehu čitateľ nadobúda pocit, že postavy či osoby konajúce
v každodenných situáciách sú ozajstnými živými ľuďmi, ženami a mužmi, ktorých
môžete stretnúť hocikde na ulici, v ktoromkoľvek meste, kdekoľvek na svete.
A takíto živí ľudia sa pohybujú aj v románe Pavučina.
Nedá mi celkom na úvod nepoložiť vám hádam najbežnejšiu otázku, akú autori
kníh dostávajú. Odkiaľ ste čerpali námet?
- Prvý podnet na napísanie Pavučiny sa vyplavil zo spomienok. Pred pár rokmi
mi ktosi pri nejakej spoločenskej príležitosti predstavil muža, úspešného
a majetného, o ktorom som sa dozvedela, že má dvoch temer rovnako starých synov,
už dospelých - každý bol od inej mamy. K jednému sa hrdo hlásil ako otec
a manžel jeho matky, druhý žil v ústraní. Smola. Jednému sa dostalo všetko, čo
môže poskytnúť bohatá rodina dieťaťu, druhý žil v skromných podmienkach bez
rodinného zázemia. Videlo sa mi to surové a nespravodlivé. Obaja synovia sa
vydarili, získali vysokoškolské vzdelanie a život na jednej i druhej strane
bežal ďalej...
Takže je to skutočný príbeh?
- Nie, iba inšpirácia skutočným príbehom, ostatné je fikcia. Premýšľala som
v rovine „keby". Akým spôsobom by sa mohol v podstate odvrhnutý syn odplatiť
otcovi za jeho nezáujem a navyše zo situácie pre seba niečo vyťažiť. Inkognito
sa zamestná v jeho firme a vyinkasuje si, čo mu patrí. Je predsa tiež jeho krv.
Keďže ženská duša je mi čitateľnejšia ako mužská, v príbehu Pavučina sa zrodila
namiesto zabudnutého syna, dcéra, ktorá sa rozhodla takýmto spôsobom
„odškodniť".
Odplata. U ľudí nič výnimočné. Domnievate sa, že to je spôsob riešenia
neľahkých životných situácií?
- V „civilizovanej" spoločnosti sa od takéhoto barbarstva usilujeme upustiť,
napriek tomu sa stáva, že keď ide do tuhého, poškodená strana vplyvom silných
emócií trvá na podobnom - oko za dve oči. Som presvedčená, že odplata ako akt
horúcej hlavy k ničomu nevedie, totiž zlo spôsobí ďalšie zlo a sme v tom až po
uši. Mne sa pozdáva viac pôvodne hebrejský odkaz, ktorý znie: oko pod okom, zub
pod zubom. Čiže tvoje oko je rovnako vzácne ako oko iného človeka. Ak by sme
mysleli na to ešte predtým, než niekomu vedome ublížime, o jeden problém
rozdrobený na milióny konfliktov by bolo na svete menej. Utópia? Isteže... Ale
pre mňa, idealistku, príjemná.
Autor knihy sa zvyčajne usiluje svojím dielom tlmočiť isté posolstvo. Aké je
to vaše?
- Možno tuctové, ale vychádza mi to tak, že dobré vzťahy môžu fungovať
v každej rodine a nezávisí to od hmotného bohatstva alebo skromnejších pomerov,
v akých žije. Ak všetci vedia, že sú svoji, v šťastí i v nešťastí, vyjde im to.
Komu je román Pavučina určený? Mysleli ste na konkrétneho čitateľa?
- Ak môže byť konkrétnym čitateľom človek konkrétneho pohlavia, teda
ženského, tak v prvom rade na neho. Teda na ňu. Na skvele zabezpečené ženy,
ktorým prischlo označenie zelené vdovy, na dcéry z dobre situovaných rodín,
ktorým otec s tučnými kontami nedokáže kúpiť lásku, po ktorej túžia, na mladé
ženy popolušky, ktoré sa napriek nie najšťastnejším okolnostiam vedia presadiť
svojou húževnatosťou, aj na ženy, ktoré v jednoduchom živote našli zmysel. Na
mužského čitateľa som sa zatiaľ neodvážila pomyslieť. Poznám iba jedného. Môjho
manžela. Ten si Pavučinu prečítal povinne, ale nie z donútenia.
Je o vás známe, že ste sa doteraz venovali predovšetkým detskej tvorbe...
- Písať pre deti ma náramne obohacuje. Pri deťoch hneď viete, na čom ste.
Povedia to jasne a otvorene. Je to dobrá škola. Takže usilovne som trénovala s
malými a potom som si po rokoch trúfla aj na ich mamičky a odhodlala sa
spracovať niečo zo svojej životnej usadeniny. A teraz si pripadám ako korytnačka
- aj tá sa pohne vpred až vtedy, keď vystrčí hlavu z panciera.
Zhovárala sa Mária Lešková
Starostovia hodnotia uplynulý rok a zamýšľajú sa nad rokom 2008
Elena Kordkov, starostka Jasenia: „V roku 2007 sme si stanovili nročn
ciele. Zamerali sme sa na opravy objektov v obci a na prpravn prce spracovania
štdie rekonštrukcia budovy starej zkladnej školy a vypracovanie urbanistickej
štdie samotnho nmestia. Opravili sme most cez potok Jasenica, začali sme s
opravou vodnej ndrže a vymenili schody v barokovej zvonici. Ďalšou opravou bola
vmena strechy na pamiatkovom objekte Asmolovova chata v doline Lomnist.
Vybudovali sme basketbalov a ľadov plochu. Investciou na začiatku roka
neplnovanou bola kpa objektu motela s pozemkom a spevnenou plochou. Na akcich
sme preinvestovali dovedna dva miliny korn. Okrem budovania obec žila i kultrnym
a spoločenskm životom. Uskutočnili sme pr veľmi vydarench podujat. Cestu
rozprvkovm lesom počas Dňa det, do prpravy ktorej sme zapojili všetky
organizcie psobiace v obci, tradičn tenisov a nohejbalov turnaj, hasičsk sťaž
Memoril Eduarda Majera, vstup na Chabenec, oslavy SNP v doline Lomnist, prchod
Mikulša, spoločn privtanie novho roka pri vatre. Zorganizovali sme nuln ročnk
Jasenskch baranch hodov do sťaže vo varen baranch hŕč chceme v nasledujcich
rokoch zapojiť i družstv z okolitch obc a celho reginu. Mžem skonštatovať, že
pre Jasenie bol rok 2007 veľmi spešn.
V tomto roku
zameriavame svoju činnosť na skrášľovanie obce a zveľaďovanie majetku. Jednou
z prioritných úloh je dotiahnuť do konca realizačný projekt na vybudovanie
kultúrneho domu, komunitného centra a zariadení pre mládež a matky s deťmi.
Chceme požiadať o finančné prostriedky z eurofondov v rámci programu Rozvoj
vidieka. Ďalej plánujeme sprevádzkovať objekt motela. Na čo by ho chceli využiť
občania obce, bude predmetom diskusie. Budeme pokračovať v opravách vodnej
nádrže, úprave cintorína, dokončíme opravu chaty gen. Asmolovova, vybudujeme
detské ihrisko v lokalite Uhlisko (zariadenie sme už objednali), odkúpime
robotnícku ubytovňu Studnička od Lesov SR, ktorá by po rekonštrukcii slúžila
občanom na rekreačné využitie. Rekonštrukciu kuchyne v zariadení školského
stravovania by sme mali zrealizovať cez letné prázdniny. V tomto roku Jasenie
čakajú významné výročia - 80 rokov od založenia TJ a 130 rokov od založenia
hasičského zboru. Podľa cieľov, ktoré sme si s poslancami stanovili, bude rok
2008 znova náročný, ale dúfam, že sa nám podarí rozpočtom vytýčené úlohy
splniť.“
Ladislav Pančík, starosta Osrblia:
„Minulý rok bol celkom úspešný. Máme
dvoch mladých poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí sa dobre zhostili novej
úlohy. Záleží im na tom, aby dedina kvalitatívne napredovala. V roku 2007 sme sa
sústreďovali na vypracovanie technického projektu kanalizácie. Žiaľ, nepodarilo
sa nám ho dokončiť, ale spoločne s projektantom sme vytipovali, čo chceme v
tomto roku realizovať aj s pomocou prostriedkov z environmentálneho fondu.
Podarilo sa nám získať peniaze z ministerstva financií, z ktorých sme riešili
havarijný stav spôsobený zimou 2005 – 2006. Opravili sme strechu kultúrneho
domu, natreli ju základným náterom a počas tohto roka opravu dokončíme, peniaze
sme už z rozpočtu vyčlenili. So zatekajúcou strechou súvisela aj oprava
interiéru kultúrneho domu. Sčasti sme zrekonštruovali miestny rozhlas. Aj vlani
ako po iné roky sme mali dve pravidelné slávnostné stretnutia s občanmi (na jar
a na jeseň) a podieľali sme sa na športových podujatiach, ktoré organizoval
Slovenský zväz biatlonu. Občanov sme usmerňovali pri úprave okolia obce a
ochrane životného prostredia. V novembri pri príležitosti výjazdového zasadnutia
vlády v Čiernom Balogu sme predsedu vlády a ministrov informovali o súčasnom
stave lesov a aktivitách v areáli biatlonu v Osrblí. Už počas minulého roka sme
vypracovali štúdiu na prestavbu obecného hotela Biatlon a športového areálu. Keď
13. februára Osrblie navštívil minister školstva Ján Mikolaj, prisľúbil finančnú
pomoc pri realizácii týchto projektov. Zámerov máme viac, no pohybovať sa môžeme
len v medziach rozpočtu obce. Na rozvoj cestovného ruchu sa budeme snažiť získať
príspevky z eurofondov. Pri príprave a vypracovaní projektu lyžiarskeho vleku
nám pomohli finančné dary našich chalupárov a aj vďaka nim ho možno do konca
tohto roka spojazdníme. Je to podmienené prístupom vlastníkov pozemkov, na
ktorých plánujeme výstavbu lyžiarskeho vleku so zjazdovkou. Zámer obce je
vystavať lyžiarske stredisko pre biatlonové hladké a zjazdové lyžovanie. Počas
roka 2008 pripravujeme v priestoroch štadióna biatlonu v júni siedmy ročník
celoslovenského zrazu trabantistov a v júli motozraz. Zameriame sa na
skvalitnenie infraštruktúry obce.“
(r)
|