Žiaci Špeciálnej základnej školy v Brezne sa zapojili do veľkej recitačnej súťaže v prednese poézie a prózy. Napriek tomu, že sú tieto deti postihnuté, dokázali, že sú schopné naučiť sa báseň naspamäť, a nielen to. Veľmi krásne recitovali naučené básne a texty. Do súťaže sa zapojili všetky tri pracoviská školy. Školské kolo bolo vo štvrtok 13. marca na Záhradnej ulici. V prednese poézie v kategórii mladších žiakov sa na prvom mieste umiestnila žiačka 6. A triedy Terézia Bartošová. V kategórii starších žiakov zvíťazila Barbora Čunková z 9. A. V próze prvé miesto získala Milena Gábrišová z 5. B triedy. Súťaž sa ešte neskončila, v stredu 9. apríla o 10. hodine sa v Mestskom dome kultúry v Brezne uskutoční okresné kolo, na ktorom sa zúčastnia aj žiaci z iných špeciálnych základných škôl.

(lš)

Koncert pri prležitosti Dňa učiteľov v stredu 19. marca podvečer prilkal do koncertnej sly Zkladnej umeleckej školy v Brezne milovnkov klasickej hudby.

Foto: Štefan Vozr

Taňa Lucká: Podnet na napísanie Pavučiny sa vyplavil zo spomienok

Kto z nás sa zavše v živote nezamotal do vlastnej pavučiny intríg a falošných vzťahov? Taňa Lucká je autorka, ktorá vie majstrovsky narábať s príbehom. Pavučina, kniha o spletitých vzťahoch medzi ľuďmi je síce autorkiným debutom v žánri ženského románu, ale Taňa Lucká vie zaujať, potešiť aj rozplakať. Pri čítaní jej príbehu čitateľ nadobúda pocit, že postavy či osoby konajúce v každodenných situáciách sú ozajstnými živými ľuďmi, ženami a mužmi, ktorých môžete stretnúť hocikde na ulici, v ktoromkoľvek meste, kdekoľvek na svete. A takíto živí ľudia sa pohybujú aj v románe Pavučina.

Nedá mi celkom na úvod nepoložiť vám hádam najbežnejšiu otázku, akú autori kníh dostávajú. Odkiaľ ste čerpali námet?
- Prvý podnet na napísanie Pavučiny sa vyplavil zo spomienok. Pred pár rokmi mi ktosi pri nejakej spoločenskej príležitosti predstavil muža, úspešného a majetného, o ktorom som sa dozvedela, že má dvoch temer rovnako starých synov, už dospelých - každý bol od inej mamy. K jednému sa hrdo hlásil ako otec a manžel jeho matky, druhý žil v ústraní. Smola. Jednému sa dostalo všetko, čo môže poskytnúť bohatá rodina dieťaťu, druhý žil v skromných podmienkach bez rodinného zázemia. Videlo sa mi to surové a nespravodlivé. Obaja synovia sa vydarili, získali vysokoškolské vzdelanie a život na jednej i druhej strane bežal ďalej...

Takže je to skutočný príbeh?
- Nie, iba inšpirácia skutočným príbehom, ostatné je fikcia. Premýšľala som v rovine „keby". Akým spôsobom by sa mohol v podstate odvrhnutý syn odplatiť otcovi za jeho nezáujem a navyše zo situácie pre seba niečo vyťažiť. Inkognito sa zamestná v jeho firme a vyinkasuje si, čo mu patrí. Je predsa tiež jeho krv. Keďže ženská duša je mi čitateľnejšia ako mužská, v príbehu Pavučina sa zrodila namiesto zabudnutého syna, dcéra, ktorá sa rozhodla takýmto spôsobom „odškodniť".

Odplata. U ľudí nič výnimočné. Domnievate sa, že to je spôsob riešenia neľahkých životných situácií?
- V „civilizovanej" spoločnosti sa od takéhoto barbarstva usilujeme upustiť, napriek tomu sa stáva, že keď ide do tuhého, poškodená strana vplyvom silných emócií trvá na podobnom - oko za dve oči. Som presvedčená, že odplata ako akt horúcej hlavy k ničomu nevedie, totiž zlo spôsobí ďalšie zlo a sme v tom až po uši. Mne sa pozdáva viac pôvodne hebrejský odkaz, ktorý znie: oko pod okom, zub pod zubom. Čiže tvoje oko je rovnako vzácne ako oko iného človeka. Ak by sme mysleli na to ešte predtým, než niekomu vedome ublížime, o jeden problém rozdrobený na milióny konfliktov by bolo na svete menej. Utópia? Isteže... Ale pre mňa, idealistku, príjemná.

Autor knihy sa zvyčajne usiluje svojím dielom tlmočiť isté posolstvo. Aké je to vaše?
- Možno tuctové, ale vychádza mi to tak, že dobré vzťahy môžu fungovať v každej rodine a nezávisí to od hmotného bohatstva alebo skromnejších pomerov, v akých žije. Ak všetci vedia, že sú svoji, v šťastí i v nešťastí, vyjde im to.

Komu je román Pavučina určený? Mysleli ste na konkrétneho čitateľa?
- Ak môže byť konkrétnym čitateľom človek konkrétneho pohlavia, teda ženského, tak v prvom rade na neho. Teda na ňu. Na skvele zabezpečené ženy, ktorým prischlo označenie zelené vdovy, na dcéry z dobre situovaných rodín, ktorým otec s tučnými kontami nedokáže kúpiť lásku, po ktorej túžia, na mladé ženy popolušky, ktoré sa napriek nie najšťastnejším okolnostiam vedia presadiť svojou húževnatosťou, aj na ženy, ktoré v jednoduchom živote našli zmysel. Na mužského čitateľa som sa zatiaľ neodvážila pomyslieť. Poznám iba jedného. Môjho manžela. Ten si Pavučinu prečítal povinne, ale nie z donútenia.

Je o vás známe, že ste sa doteraz venovali predovšetkým detskej tvorbe...
- Písať pre deti ma náramne obohacuje. Pri deťoch hneď viete, na čom ste. Povedia to jasne a otvorene. Je to dobrá škola. Takže usilovne som trénovala s malými a potom som si po rokoch trúfla aj na ich mamičky a odhodlala sa spracovať niečo zo svojej životnej usadeniny. A teraz si pripadám ako korytnačka - aj tá sa pohne vpred až vtedy, keď vystrčí hlavu z panciera.

Zhovárala sa Mária Lešková

Ladislav Pančík, starosta Osrblia: „Minulý rok bol celkom úspešný. Máme dvoch mladých poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí sa dobre zhostili novej úlohy. Záleží im na tom, aby dedina kvalitatívne napredovala. V roku 2007 sme sa sústreďovali na vypracovanie technického projektu kanalizácie. Žiaľ, nepodarilo sa nám ho dokončiť, ale spoločne s projektantom sme vytipovali, čo chceme v tomto roku realizovať aj s pomocou prostriedkov z environmentálneho fondu. Podarilo sa nám získať peniaze z ministerstva financií, z ktorých sme riešili havarijný stav spôsobený zimou 2005 – 2006. Opravili sme strechu kultúrneho domu, natreli ju základným náterom a počas tohto roka opravu dokončíme, peniaze sme už z rozpočtu vyčlenili. So zatekajúcou strechou súvisela aj oprava interiéru kultúrneho domu. Sčasti sme zrekonštruovali miestny rozhlas. Aj vlani ako po iné roky sme mali dve pravidelné slávnostné stretnutia s občanmi (na jar a na jeseň) a podieľali sme sa na športových podujatiach, ktoré organizoval Slovenský zväz biatlonu. Občanov sme usmerňovali pri úprave okolia obce a ochrane životného prostredia. V novembri pri príležitosti výjazdového zasadnutia vlády v Čiernom Balogu sme predsedu vlády a ministrov informovali o súčasnom stave lesov a aktivitách v areáli biatlonu v Osrblí. Už počas minulého roka sme vypracovali štúdiu na prestavbu obecného hotela Biatlon a športového areálu. Keď 13. februára Osrblie navštívil minister školstva Ján Mikolaj, prisľúbil finančnú pomoc pri realizácii týchto projektov. Zámerov máme viac, no pohybovať sa môžeme len v medziach rozpočtu obce. Na rozvoj cestovného ruchu sa budeme snažiť získať príspevky z eurofondov. Pri príprave a vypracovaní projektu lyžiarskeho vleku nám pomohli finančné dary našich chalupárov a aj vďaka nim ho možno do konca tohto roka spojazdníme. Je to podmienené prístupom vlastníkov pozemkov, na ktorých plánujeme výstavbu lyžiarskeho vleku so zjazdovkou. Zámer obce je vystavať lyžiarske stredisko pre biatlonové hladké a zjazdové lyžovanie. Počas roka 2008 pripravujeme v priestoroch štadióna biatlonu v júni siedmy ročník celoslovenského zrazu trabantistov a v júli motozraz. Zameriame sa na skvalitnenie infraštruktúry obce.“

(r)