Zo soboty
29. na nedeľu 30. marca sa zimný čas zmenil na letný. Letný stredoeurópsky
čas budeme mať nasledujúcich sedem mesiacov, v nedeľu 26. októbra sa opäť
vráti zimný čas. Zmena času sa zaviedla hlavne kvôli šetreniu energiou
a lepšiemu využívaniu denného svetla. Minulý rok vláda odobrila nariadenie,
podľa ktorého budeme letný čas zavádzať do roku 2011, hoci sa ozývajú hlasy
o zbytočnosti striedania letného a zimného času. Odborníci sa zhodujú na
tom, že organizmus sa zmene času musí prispôsobiť a väčšina zdravotných
problémov trvá len krátko. Ako ste na tom vy? – znela naša anketová otázka
pár dni po tejto zmene. |
S anketovym mikrofonom
|
Mgr. Anna Chamková, učiteľka, Šumiac:
- Myslím si, že
striedanie letného a zimného času nemá význam. Vôbec sa mi to nepáči. Sama
pociťujem zdravotné problémy, hoci som ranné vtáča. Konkrétne pociťujem
únavu. Myslím si, že to nie je len jarná únava. Žiaci sú tiež ospalí,
unavení, rozšantení a častejšie vyrušujú, kým si zvyknú. Dlhšie im trvá, kým
sa zregenerujú. Ako som počula, problémy majú aj vodiči motorových vozidiel
a z tohto dôvodu sú častejšie dopravné nehody. Teším sa, že v roku 2011
striedanie časov už nebude.
Pavel Hruška, dôchodca, Závadka nad Hronom:
- Mne zmena zimného na
letný čas vôbec nerobí problémy. No deti majú problém, keď sa im najlepšie
spí, musia vstávať do školy. Je to blbosť najväčšieho stupňa, lebo slnko sme
nepotisli a deň trvá len dvadsaťštyri hodín. Treba to zrušiť.
Alexandra Hájiková, asistentka učiteľa, Bacúch:
- V sobotu aj v nedeľu
som bola v škole, takže som vstávala na pol šiestu. V sobotu večer som sa
trošku zdržala von, takže som tú zmenu pocítila hlavne v nedeľu. V podstate
ráno, keď vstávam do roboty, ten posun pociťujem. Podľa mňa je to zbytočné
a bola by som rada, keby to už skončilo.
David Deák, študent, Tále:
- Problém mi spôsobuje
vstávanie o hodinu skôr, je ešte tma a vlastne človek nie je na to zvyknutý.
Trvá mi to týždeň, dva, kým si zvyknem. Niekedy v autobuse zaspím, stalo sa
mi už, že som nevystúpil v Banskej Bystrici, kde študujem, a zašiel som až
do Zvolena. Počul som, že v roku 2011 sa má prejsť iba na letný čas. Neviem,
či to bude dobré, lebo sa tým vraj šetrí elektrická energia. Nechajme to na
odborníkoch.
Miroslava Fašková, na materskej dovolenke, Beňuš:
- Zmeny na sebe
nepociťujem, ale na mojom malom dieťati. Večer ide neskôr spať a ráno sa mu
nechce vstať. Nie je to dobré. Tá hodina dozadu je dosť, aj mne trvá dva
týždne, kým si na to zvyknem. Radšej nech to zrušia.
Pavel Dudáš, zvárač, Brezno:
- Mne je to absolútne
jedno. Mne tieto zmeny nerobia žiadny problém. Hneď sa prispôsobím.
(ng, pl)
Absolútny víťaz
Posledný týždeň pred Veľkou nocou žila
breznianska ZUŠ-ka zaujímavými udalosťami. Dňa 18. marca vycestovala
učiteľka Miroslava Potančoková so svojimi žiakmi do Považskej Bystrice, kde
sa konala celoštátna prehliadka základných umeleckých škôl v sólovej hre na
keyboard. Zo stodvadsiatich súťažiacich, rozdelených do štyroch kategórií,
sa podarilo Mercedes Červencovej v tretej kategórii obsadiť bronzové pásmo
a deväťročnému Marekovi Ľuptovčiakovi v druhej kategórii postaviť sa na
stupeň najvyšší: stal sa absolútnym víťazom vo svojej kategórii. Večer na
záverečnom koncerte víťazov sa predstavil Menuetom od J. S. Bacha a piesňou
z filmu Flashdance. Učiteľka M. Potančoková získala ocenenie Najlepší
pedagóg.
V tento
deň čakal na žiakov najmä z literárno-dramatického a tanečného odboru
nevšedný zážitok. Základná umelecká škola pre ne usporiadala zájazd na
tanečné predstavenie Dobšinského rozprávky o Princeznej drakom unesenej
v Štúdiu tanca v Banskej Bystrici. Popri profesionálnych tanečníkoch dostali
v predstavení priestor aj menšie i väčšie deti. Atmosféra dýchala až
nákazlivým entuziazmom a radosťou z hry.
Pretože
najlepší spôsob výchovy je vlastný príklad, breznianska ZUŠ-ka zorganizovala
pri príležitosti Dňa učiteľov verejný učiteľský koncert. Dňa 19. marca
účinkujúci učitelia predstavili obecenstvu rôzne klenoty hudobnej tvorby
v sólových i komorných zostavách. V predsieni sály vládla veselá atmosféra,
lebo najlepší liek proti tréme je humor. V sále sa učitelia snažili dať zo
seba maximum. Napokon sa tešili z vrelej odozvy. Publikum hojným potleskom
ocenilo účinok či cieľ tohto snaženia: povzniesť poslucháča nad bežné
starosti a v predveľkonočnom zhone stíšiť sa spoločne v poznaní krásy.
(ml)
Zo života Materskej školy v Nemeckej
V marci bol v materskej škole zápis
detí na nový školský rok. Prvý deň zápisu sme spestrili novým, aj našim
škôlkarom bábkovým divadielkom Medovníkový domček, kde boli dve ježibaby.
Jedna zlá, ktorá chcela zjesť deti a jedna dobrá, ktorá vymetala všetko zlé.
Marec bol
Mesiacom knihy. Deti si doniesli do materskej školy svoje obľúbené knižky
a učiteľky im z nich čítali nielen rozprávky, ale aj básničky. V tomto čase
si deti vytvárajú svoje vlastné knihy, lepia a kreslia si do nich obrázky,
tie staršie aj píšu.
Jeden deň
zavítali do základnej školy s materskou školu divadelníci zo súkromného
divadla vo Zvolene a zahrali žiakom i škôlkarom divadlo No počkaj! Gašparko,
ktorý rozprávku uvádzal, naučil deti, že kamaráti si majú navzájom pomáhať.
V našej
škôlke sa deti nikdy nenudia. Majú možnosť navštevovať výtvarný i tanečný
krúžok, oboznamujú sa s anglickým jazykom. V marci sme mali tvorivé dielne,
kde deti spolu s učiteľkami piekli medovníčky a z rôzneho prírodného
a odpadového materiálu vytvárali dekoratívne predmety na Veľkú noc. Svoje
výrobky predali na tradičnom už štvrtom veľkonočnom jarmoku v škôlke.
V marci
sme dvakrát navštívili soľnú jaskyňu v Brezne, kde si deti precvičili
správne relaxačné dýchanie a pani Faško – Rudášová ich naučila pieseň
o zajačikovi.
Deti si
za pomoci učiteliek vyrobili Morenu, ktorú vyprevadili piesňou Morena,
Morena a horiacu so slovami: „šup baba do vody“, ju hodili do Hrona. Týmto
tradičným slovanským obradom sa rozlúčili so zimou.
Toto je
len zlomok z toho, čo všetko s deťmi a pre deti v našej škôlke robíme.
Stella Kocúrová, Danka
Štellerová
Popoludnie s knihou
Popri
bežných aktivitách členovia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov
Slovenska v Bacúchu nezabúdajú ani na knihy, a tak v poslednú marcovú nedeľu
v rámci Mesiaca knihy pripravili posedenie pri knihe. V spolupráci s obecnou
knižnicou si v družnej debate pohovorili o knihe Petra Kováčika Svätý
z Handľov. V podaní predsedníčky Mgr. Márie Cesnakovej si vypočuli niekoľko
úryvkov, ktoré prítomným priblížili život drevorubačov na Horehroní v 19.
storočí. Knihu si v predstihu prečítalo niekoľko seniorov, ktorí sa zapojili
aj do besedy. Pri tom pospomínali, aký bol ťažký život v čase, keď sa
Horehronci venovali len ťažbe dreva a pestovaniu zemiakov. Touto besedou si
seniori spríjemnili pekné nedeľné popoludnie.
(zp)
Ochraňujme našu krásnu
zelenú prírodu
Prírodné
hodnoty Nízkych Tatier sú viac ako dvadsať rokov pod ochranou Národného
parku Nízke Tatry. Na začiatku hlavnej cesty v doline Vagnár je pekná tabuľa
so znakom Národný park, ktorú však málokto rešpektuje. Potok, ktorý tadiaľ
tečie, bezohľadní ľudia zasýpajú rôznym odpadom, nájdete tam slané výrobky,
starú chladničku, sklo, plechovky od motorových olejov, tašky so starým
odevom i zdochnutú ovcu vo vreci. Takto sa znečisťujú naše potoky? Veď voda
je naše zlato.
Odbočíme
na lesnú cestu vedľa studeného potoka smerom k chatkám. Aj tento potok
vyzerá ako smetisko, močia sa v ňom ojazdené pneumatiky, staré blatníky
a rôzne čalúnenie z motorových vozidiel. Aj kameňolom vedľa cesty slúži ako
smetisko.
Prejdeme
do doliny Ježová, kde tiež na začiatku nájdeme smetisko. Pri chatkách je
však čistá príroda aj čistá cesta. Táto dolina je vhodná na celodennú
turistiku. Môžete prejsť aj do Vagnára.
Peknú
turistiku vám praje
Štefan Libič
Prečo na našich
cestách stretávame toľko nákladných áut naložených drevom?
Dnes na
našich cestách stretávame mnoho nákladných áut naložených výrezmi z dreva.
Pred nedávnom sme toľko áut, naložených drevom, nestretávali.
Pre
slovenské lesy vyhotovovali lesné hospodárske plány pracovníci Lesoprojektu,
ústavu pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene. Tieto plány vyhotovovali na
obdobie desať rokov. V nich boli uvedené všetky činnosti, ktoré sa
v slovenských lesoch mali za desať rokov vykonať. Počnúc zalesňovaním,
ošetrovaním sadeničiek, cez prerezávky v mladých porastoch do štyridsať
rokov, cez prebierky v porastoch štyridsať až šesťdesiatročných, až po rubné
ťažby v porastoch osemdesiatročných a starších.
Súčasťou
lesných hospodárskych plánov boli špeciálne prieskumy, ochranný, poľovný,
dopravný, melioračný a iné.
Výška
ťažby dreva sa vypočítala z etátu, čiže prírastku, o koľko sa v lese zvýši
zásoba dreva.
Po
posledných vetrových kalamitách, hlavne tej najväčšej v roku 2004, sa neťaží
toľko dreva, koľko predpisujú na základe výpočtov lesné hospodárske plány,
ale toľko, koľko predpísali následky vetrovej víchrice v minulých rokoch.
Preto
dnes na našich cestách stretávame toľko nákladných áut naložených drevom.
Ing. Ladislav Bohál
|