Absolútny víťaz

    Posledný týždeň pred Veľkou nocou žila breznianska ZUŠ-ka zaujímavými udalosťami. Dňa 18. marca vycestovala učiteľka Miroslava Potančoková so svojimi žiakmi do Považskej Bystrice, kde sa konala celoštátna prehliadka základných umeleckých škôl v sólovej hre na keyboard. Zo stodvadsiatich súťažiacich, rozdelených do štyroch kategórií, sa podarilo Mercedes Červencovej v tretej kategórii obsadiť bronzové pásmo a deväťročnému Marekovi Ľuptovčiakovi v druhej kategórii postaviť sa na stupeň najvyšší: stal sa absolútnym víťazom vo svojej kategórii. Večer na záverečnom koncerte víťazov sa predstavil Menuetom od J. S. Bacha a piesňou z filmu Flashdance. Učiteľka M. Potančoková získala ocenenie Najlepší pedagóg.
   V tento deň čakal na žiakov najmä z literárno-dramatického a tanečného odboru nevšedný zážitok. Základná umelecká škola pre ne usporiadala zájazd na tanečné predstavenie Dobšinského rozprávky o Princeznej drakom unesenej v Štúdiu tanca v Banskej Bystrici. Popri profesionálnych tanečníkoch dostali v predstavení priestor aj menšie i väčšie deti. Atmosféra dýchala až nákazlivým entuziazmom a radosťou z hry.
   Pretože najlepší spôsob výchovy je vlastný príklad, breznianska ZUŠ-ka zorganizovala pri príležitosti Dňa učiteľov verejný učiteľský koncert. Dňa 19. marca účinkujúci učitelia predstavili obecenstvu rôzne klenoty hudobnej tvorby v sólových i komorných zostavách. V predsieni sály vládla veselá atmosféra, lebo najlepší liek proti tréme je humor. V sále sa učitelia snažili dať zo seba maximum. Napokon sa tešili z vrelej odozvy. Publikum hojným potleskom ocenilo účinok či cieľ tohto snaženia: povzniesť poslucháča nad bežné starosti a v predveľkonočnom zhone stíšiť sa spoločne v poznaní krásy.

(ml)

 Zo života Materskej školy v Nemeckej

    V marci bol v materskej škole zápis detí na nový školský rok. Prvý deň zápisu sme spestrili novým, aj našim škôlkarom bábkovým divadielkom Medovníkový domček, kde boli dve ježibaby. Jedna zlá, ktorá chcela zjesť deti a jedna dobrá, ktorá vymetala všetko zlé.

   Marec bol Mesiacom knihy. Deti si doniesli do materskej školy svoje obľúbené knižky a učiteľky im z nich čítali nielen rozprávky, ale aj básničky. V tomto čase si deti vytvárajú svoje vlastné knihy, lepia a kreslia si do nich obrázky, tie staršie aj píšu.
   Jeden deň zavítali do základnej školy s materskou školu divadelníci zo súkromného divadla vo Zvolene a zahrali žiakom i škôlkarom divadlo No počkaj! Gašparko, ktorý rozprávku uvádzal, naučil deti, že kamaráti si majú navzájom pomáhať.
  V našej škôlke sa deti nikdy nenudia. Majú možnosť navštevovať výtvarný i tanečný krúžok, oboznamujú sa s anglickým jazykom. V marci sme mali tvorivé dielne, kde deti spolu s učiteľkami piekli medovníčky a z rôzneho prírodného a odpadového materiálu vytvárali dekoratívne predmety na Veľkú noc. Svoje výrobky predali na tradičnom už štvrtom veľkonočnom jarmoku v škôlke.
   V marci sme dvakrát navštívili soľnú jaskyňu v Brezne, kde si deti precvičili správne relaxačné dýchanie a pani Faško – Rudášová ich naučila pieseň o zajačikovi.
   Deti si za pomoci učiteliek vyrobili Morenu, ktorú vyprevadili piesňou Morena, Morena a horiacu so slovami: „šup baba do vody“, ju hodili do Hrona. Týmto tradičným slovanským obradom sa rozlúčili so zimou.
   Toto je len zlomok z toho, čo všetko s deťmi a pre deti v našej škôlke robíme.

Stella Kocúrová, Danka Štellerová

 

 Popoludnie s knihou

   Popri bežných aktivitách členovia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Bacúchu nezabúdajú ani na knihy, a tak v poslednú marcovú nedeľu v rámci Mesiaca knihy pripravili posedenie pri knihe. V spolupráci s obecnou knižnicou si v družnej debate pohovorili o knihe Petra Kováčika Svätý z Handľov. V podaní predsedníčky Mgr. Márie Cesnakovej si vypočuli niekoľko úryvkov, ktoré prítomným priblížili život drevorubačov na Horehroní v 19. storočí. Knihu si v predstihu prečítalo niekoľko seniorov, ktorí sa zapojili aj do besedy. Pri tom pospomínali, aký bol ťažký život v čase, keď sa Horehronci venovali len ťažbe dreva a pestovaniu zemiakov. Touto besedou si seniori spríjemnili pekné nedeľné popoludnie.

(zp)

 Ochraňujme našu krásnu zelenú prírodu

   Prírodné hodnoty Nízkych Tatier sú viac ako dvadsať rokov pod ochranou Národného parku Nízke Tatry. Na začiatku hlavnej cesty v doline Vagnár je pekná tabuľa so znakom Národný park, ktorú však málokto rešpektuje. Potok, ktorý tadiaľ tečie, bezohľadní ľudia zasýpajú rôznym odpadom, nájdete tam slané výrobky, starú chladničku, sklo, plechovky od motorových olejov, tašky so starým odevom i zdochnutú ovcu vo vreci. Takto sa znečisťujú naše potoky? Veď voda je naše zlato.
   Odbočíme na lesnú cestu vedľa studeného potoka smerom k chatkám. Aj tento potok vyzerá ako smetisko, močia sa v ňom ojazdené pneumatiky, staré blatníky a rôzne čalúnenie z motorových vozidiel. Aj kameňolom vedľa cesty slúži ako smetisko.
   Prejdeme do doliny Ježová, kde tiež na začiatku nájdeme smetisko. Pri chatkách je však čistá príroda aj čistá cesta. Táto dolina je vhodná na celodennú turistiku. Môžete prejsť aj do Vagnára.
   Peknú turistiku vám praje

Štefan Libič

 

 Prečo na našich cestách stretávame toľko nákladných áut naložených drevom?

   Dnes na našich cestách stretávame mnoho nákladných áut naložených výrezmi z dreva. Pred nedávnom sme toľko áut, naložených drevom, nestretávali.
   Pre slovenské lesy vyhotovovali lesné hospodárske plány pracovníci Lesoprojektu, ústavu pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene. Tieto plány vyhotovovali na obdobie desať rokov. V nich boli uvedené všetky činnosti, ktoré sa v slovenských lesoch mali za desať rokov vykonať. Počnúc zalesňovaním, ošetrovaním sadeničiek, cez prerezávky v mladých porastoch do štyridsať rokov, cez prebierky v porastoch štyridsať až šesťdesiatročných, až po rubné ťažby v porastoch osemdesiatročných a starších.
   Súčasťou lesných hospodárskych plánov boli špeciálne prieskumy, ochranný, poľovný, dopravný, melioračný a iné.
   Výška ťažby dreva sa vypočítala z etátu, čiže prírastku, o koľko sa v lese zvýši zásoba dreva.
   Po posledných vetrových kalamitách, hlavne tej najväčšej v roku 2004, sa neťaží toľko dreva, koľko predpisujú na základe výpočtov lesné hospodárske plány, ale toľko, koľko predpísali následky vetrovej víchrice v minulých rokoch.
   Preto dnes na našich cestách stretávame toľko nákladných áut naložených drevom.

Ing. Ladislav Bohál