Na pietnej spomienke
venovanej 63. výročiu oslobodenia a víťazstva nad fašizmom v stredu 7. mája sa
na breznianskom námestí stretli predstavitelia štátnej správy, samosprávy,
protifašistickí bojovníci a obyvatelia mesta.
Foto: Štefan Vozár
Matky, staré matky
a prastaré matky na slávnostné stretnutie pri príležitosti ich sviatku pozval
primátor a Zbor pre občianske záležitosti mesta Brezna.
Foto: Štefan Vozár
|
Najkrajšiu drevenú
hračku vybrali deti
|
Tomáš Slámka z Brezna
druhý rok študuje odbor tvorba nábytku a interiéru v Združenej strednej škole
drevárskej vo Zvolene. Táto škola prihlásila práce svojich študentov do súťaže
Etudy z dreva. V ostatnom deviatom ročníku súťaže sa organizátori zamerali na
drevené hračky. Tomáš do nej prispel hračkou pre najmenšie deti v tvare
húsenice. Zložená je zo šiestich pologúľ, v ktorých sú ukryté valčeky,
umožňujúce bez väčšej námahy ťahať hračku za sebou. Vyrobil ju z bukového dreva
a nazval Mimo. Hoci Tomáš nezískal ocenenie odbornej poroty, Mima označili
detskí návštevníci výstavy súťažných prác v Lesníckom a drevárskom múzeu vo
Zvolene za najkrajšiu hračku. Výstava Drevené hračky precestovala viacero
slovenských miest, v apríli ste ju mohli vidieť v Horehronskom múzeu v Brezne.
Ako ste sa dozvedeli,
že Mimo sa páčil návštevníkom zo zvolenských škôl najviac?
- Nedozvedel som sa
to hneď, lebo som nič nevyhral. Pán Schneider z poroty na každej hračke našiel
niečo, čo sa dalo ešte vylepšiť. Priamo na výstave v múzeu rozdelil hračky na
také, ktoré sa mu veľmi páčili, druhé okomentoval: „Tieto zbavia“ a tretiu kôpku
urobil z tých, ktoré ho nezaujali.
Kde sa ocitla vaša
hračka?
- V prostrednej
skupine. Väčšina ocenených hračiek bola v prvej.
Ako vnímali ocenenie
študenti vašej školy?
- Spolužiačkinu prácu
s názvom Ježko ohodnotila odborná porota ako najlepšiu hračku pre nevidiacich.
Každého poteší, ak sa jeho výrobok ľuďom páči. V triede si ma začali trošku
doberať. Niektorí spolužiaci sa čudovali, prečo sa páčila deťom viac moja hračka
ako ich, veď bola lepšia. Každý si stojí za svojou hračkou. Dizajnér musí
presadzovať svoje dielo, inak by neprerazil.
Koľko času ste
venovali príprave do súťaže a čo bolo najťažšie?
- S prípravou sme
začínali na konci prvého ročníka. Postupne sme vypracovali skice a vyučujúca nám
vybrala tie, na ktorých sme mali ďalej pracovať. Podľa nich sme vytvorili
modely. Keď som odchádzal na letné prázdniny, model som mal iba naskicovaný, ale
profesorka mi verila, že ho skutočne urobím. V septembri sme prišli do školy a
do októbra museli byť hračky hotové. Vyrobili sme ich počas krátkej praxe v
druhom ročníku (za dvanásť hodín). Najťažšie na mojej hračke bolo vysústružiť
pologule, na čo som nemal v škole vytvorené podmienky, ani dosť času. Netrúfli
si na to ani naši majstri a poradili mi, aby som to nechal na odborníka. Preto
som dal dielce vyrobiť sústružníkovi a zvyšné práce som urobil sám.
Čo robievate počas
praxe, keď práve nevyrábate príspevky do súťaže?
- Spolužiaci z
odborov drevár a stolár pracujú aj na zákazkách. Ale majstri vedia, že to ešte
sami nevieme. Máme troch profesorov, jeden nás učí robiť na strojoch, ďalší
čalúnnické práce a tretí obrábať drevo.
Prečo ste si vybrali
práve túto školu?
- To je ťažká otázka.
Pôvodne som chcel ísť do Obchodnej akadémie v Brezne. Ale bavilo ma aj
kreslenie, preto som to skúsil vo Zvolene. Chcel som pracovať s nábytkom, asi
preto som sa takto rozhodol.
Kto vás priviedol k
práci s drevom?
- Starký mal k tomu
vzťah, vyštudoval podobnú školu ako ja.
Ako si predstavujete
budúce povolanie?
- Zatiaľ je dosť
skoro o tom vravieť. Najprv chcem skúsiť vysokú školu – buď odbor dizajn nábytku
na Technickej univerzite vo Zvolene alebo architektúru v Bratislave. Ak by to
vyšlo, určite by ma to bavilo.
Prihlásite sa aj do
desiateho ročníka súťaže Etudy z dreva?
- Už na niečom
pracujem, bude to drevený šperk a úžitkový predmet z dreva. Pripravujem sa na
súťaž aj s mojimi spolužiakmi. Zatiaľ je to len vo fáze návrhov.
(pl)
