|
||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||
|
V piatok 30. mája zavítal do Podbrezovej prezident republiky Ivan Gašparovič. S hlavou štátu sa najskôr stretli starostovia horehronských obcí a primátor Brezna. Starosta Podbrezovej Ing. Ján Šteller pripomenul, že je prvým prezidentom v histórii, ktorý navštívil ich obecný úrad. Prezident republiky sa na stretnutí živo zaujímal o aktuálne problémy, s ktorými sa samospráva borí. V Železiarňach Podbrezová sa v dopoludňajších hodinách uskutočnila konferencia s medzinárodnou účasťou na tému Kvalita v príprave - úspech v praxi. V jej závere Ing. Marian Kurčík, podpredseda Predstavenstva ŽP, a. s., a Dr. h. c. prof. Ing. Anton Čižmár, CSc., rektor Technickej univerzity v Košiciach, podpísali rámcovú zmluvu o spolupráci. Popoludní päťdesiatosem úspešných absolventov maturitného štúdia v Súkromnom strednom odbornom učilišti hutníckom ŽP prijímali do radov železiarov. Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj prezident republiky Ivan Gašparovič, ktorý v sprievode vedenia ŽP navštívil výrobné prevádzkarne firmy. Foto: Iveta Kardhordová
Napriek nepriaznivému počasiu v sobotu 31. mája boli v amfiteátri v Braväcove oslavy 10. výročia založenia folklórneho súboru Bukovinka a 15. výročia ľudovej hudby Bukovinka. V skvelej komornej atmosfére sa svojim priaznivcom predstavili súčasní aj bývalí Bukovinkári spolu s hosťami: Suché Karki z Prešova a Roman Malatinec z Korytárok, ktorí predviedli skvelý program. Foto: Slavomír Pôbiš
Kto má vieru, má všetko Básnik a spisovateľ Stanislav Háber v máji v divadle v Nitre predstavil publiku svoju už dvanástu knihu, šiestu zbierku poézie Štvrťstoročie lásky. Keďže sa narodil v Brezne, bola to príležitosť, pri ktorej sme ho požiadali o rozhovor. Aký je váš vzťah k rodisku? - Vrelý, aj keď ho v podstate nepoznám. Narodil som sa, keď mama učila v Základnej škole v Čiernom Balogu. Bývali sme na Ceste k štadiónu. Tu som sa aj stratil vo veku dva a pol roka s dvoma dievčatkami - susedkami v zime a snehu. Hľadalo nás celé Brezno. Dobrovoľníci, ktorí boli zvolávaní ampliónmi na naše hľadanie, mali zraz na námestí pri fontáne. A my traja sme sa hrali vo fontáne, ktorá bola v zime vypustená a zakrytá doskami. Takže nás nik nevidel. A našli vás? - Nenašli. Od fontány sme šli cez les do školy v Čiernom Balogu. Tam nás videl riaditeľ na chodbe a keďže sme boli v pančuškách a papučkách, myslel si, že sme tam s mamou. Tak mi povedal, aby sme šli za ňou, nech sa netúlame po chodbách školy. Poslúchli ste? - Vtedy už áno. Zasa sme prešli cez les a cez záveje snehu v tých papučkách späť do Brezna. A šli sme domov. Mamu už kriesili lekári z pohotovosti. To mala mama z vás radosť, keď ste už ako malý boli taká dobrodružná povaha? - Pokračovalo to, aj keď som podrástol. Z Brezna sme sa odsťahovali v mojich troch rokoch do Košíc. Nemám v Brezne žiadnu rodinu a mamin hrob je v Košiciach, takže chodievam na cintorín z Bratislavy, kde žijem, s rodinou tam. Ale od štrnástich rokov som chodil na strednú školu v Banskej Bystrici. Bolo to vojenské gymnázium. Ako pätnásťročný som už mal parašutistický výcvik na letisku v Očovej a sedemnásťročný som narukoval na Vysokú vojenskú leteckú školu v Košiciach, odbor pilot - nadzvuk. Takže mama si skutočne so mnou užila svoje. Žiaľ, zomrela, keď som mal dvadsaťjeden rokov. Odvtedy žijem v Bratislave. Čo vás priviedlo k písaniu? - Neviem. Vždy som od malička hovoril, odkedy si pamätám, že raz budem spisovateľ. A to som nevedel ešte čítať ani písať. Ako som sa to naučil, začal som si písať sám pre seba rozprávky. Dával som si pseudonymy ako Stanislav Brezniansky či Kuštadiónsky, takže na Brezno som nikdy nezabudol. Dokonca nikdy sa mi nepodarilo v Košiciach naučiť sa „hutoric“. Prvú básničku mi uverejnili, keď som mal šesť rokov. Knihy mi sprostredkovali poznanie, a tak im to chcem vrátiť. Je to úžasné, keď mi ľudia hovoria, že im moje knihy pomáhajú žiť. Ako ide dokopy nadzvukový pilot a básnik, spisovateľ? - Po pravde, nikdy som sa nadzvukovým pilotom nestal. Žiaľ, mal som počas výcviku ťažkú haváriu, rok a pol v nemocnici. Strata pamäti, ťažký otras mozgu, bezvedomie. Ale je pravda, že kým som sa na túto dráhu pilota pripravoval, písal som básničky a pesničky. Dokonca s mojou pesničkou vystupovala naša školská kapela v televízii, keď som mal šestnásť rokov. Bolo to v rámci armádneho magazínu Azimut a bol to celý hudobný klip. Žiaľ, ani jeden z mojich spolužiakov nemá tento záznam, aj keď som neskôr v televízii štyri roky pracoval. Havarovali ste s lietadlom? - To sú tie paradoxy života. Havaroval som autom z viny policajta, ktorý bol zrejme pod vplyvom alkoholu. Táto havária mi, žiaľ, zmenila celý život. Mal som osemnásť rokov, takže celú túto hrôzu prežívala so mnou ešte moja mama. Dve operácie, pobyty v nemocnici od Prahy cez Moravu až po Košice. Váš prvý román bol z vojenského prostredia. Kritizovali ste v ňom existenciu armád. Prečo? - Vidí sa mi šialené, že človek dokáže zabiť iného človeka. Mal som skúsenosť s vojnou v krajinách bývalej Juhoslávie, kde som nakrútil poetický protivojnový film o deťoch vo vojne Tisíc malých princov. Vysielaný bol opakovane v roku 1992 v ČSTV v Prahe, ale aj v STV. Naposledy vám vyšla zbierka poézie Štvrťstoročie lásky. O čom je? - Sú to básničky, ktoré som písal každý deň mojej manželke pred naším spoločným výročím dvadsaťpäť rokov, čo sa poznáme. Posielal som jej ich každý deň ráno do práce. A nakoniec z toho vznikla celá zbierka. Aké máte ešte tvorivé plány? - Momentálne mám pripravené tri romány, ale žiaľ, pre nedostatok finančných zdrojov sú len v mojej zásuvke. Čo skrýva zásuvka spisovateľa? - Okrem spomínaných troch románov, ešte unikátnu zbierku 366 poviedok na každý deň v roku Príbehy mena, ktoré boli vysielané v rádiu Lumen a 366 príbehov na každý deň v roku o životoch svätcov, ktorí mali v daný deň sviatok, ktoré mi takisto vysielalo rádio Lumen počas dvoch rokov každý deň. No a veľmi veľa poézie, ktorú píšem každý deň. Navyše jeden rozprávkový seriál, ktorý začne od septembra vychádzať v jednom známom detskom časopise. Písali ste o svätcoch ako o historických postavách, čím vás očarili? - Faktom, že dokázali v živote naplniť Božie želanie vyjadrené v evanjeliu: Buďte svätí, lebo ja som svätý. Presvedčil som sa, že kto má vieru, má všetko, čo potrebuje k životu. Márna bola Šalamúnova prosba u Boha o rozum, viera je najviac, čo si môže človek priať, aby sa mu v živote splnilo. (ng) |
