24. JUN 2008 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Anapurna nepustila Slovákov na svoj vrchol

    Slovenská vojenská horolezecká expedícia, ktorá sa pokúšala už na druhý pokus (prvýkrát v roku 2006, kedy zostali štyridsať výškových metrov pod vrcholom) dobyť najnebezpečnejšiu himalájsku osemtisícovku Anapurnu, vysokú 8091 m, je doma. Jej členmi boli aj profesionálni pracovníci Horskej záchrannej služby - Miroslav Nemčok a Roman Švantner. Preto sme chceli rozhovorom s nimi priblížiť čitateľom okolnosti, ktoré zabránili Slovákom vystúpiť na vrchol.

Ako to vyzeralo s prípravami v základnom a prvom tábore?
(Odpovedá Miroslav Nemčok)
   - Treba hneď na úvod povedať, že do výšky 6500 m bolo veľa snehu a potom samá skala. Pôvodne sme mali liezť poľskou cestou, ale potom sme zostali verní nemeckej ceste so slovenským variantom z roku 2006. Každý deň pri fixovaní a budovaní táborov snežilo, ráno bolo slniečko a v noci okolo nás padali lavíny. Do prvého tábora bolo treba neustále prešliapavať stopu, čo bolo veľmi náročné. Po vybudovaní tohto tábora sme fixovali prvé dĺžky lán do druhého tábora v skale a ľade, keď popri nás zbehla lavína z Dadžripu. Predpokladali sme jej smer, zabodli sme „zbrane“ do ľadu a takto prečkali tlakovú vlnu.

Kedy vás zasiahla prvá lavína?
   - Po návrate do prvého tábora (5630 m) vládla pohoda. Boli sme piati - dvaja šerpovia, Hodulík, Šupica a ja. Pripravovali sme si jedlo, varili polievku v spodnej bielizni, prezutí do výškových papúč. Tesne pred dvadsiatou hodinou sme zrazu počuli hukot. Vedeli sme, že ide lavína, len akosi dlho neprichádzala. Ja som sedel v stane, ktorý bol dobre ukotvený a zahrabaný. Dostali sme dve „šupy“, spustila sa na nás masa snehu a už sme sa kotúľali. Zobrala všetko – stany s materiálom a celé osadenstvo. Šupica, ja a šerpa Pemba s podvrtnutou nohou sme sa ocitli na povrchu lavíny, asi štyridsať metrov od seba. Hneď som spravil prvé úkony po zásahu lavínou - skontroloval som svoj fyzický stav, vyfúkol prachový sneh z nosa, skontroloval končatiny a zorientoval som sa v priestore. Šupica celý čas držal v ruke rozsvietenú baterku. Hodulík so šerpom Dendim skončil v trhline. Chceli sme ich odtiaľ vytiahnuť na zviazaných zvyškoch stanu. Podarilo sa to len Hodulíkovi, ktorý neskôr našiel dva spacáky a hneď sme jeden spustili šerpovi Dendimu, ktorý mal zlomenú ruku a musel prečkať noc v trhline. Ja som sa ocitol bez čiapky, v tričku s krátkymi rukávmi, na ňom flisová bunda, na nohách iba jedna topánka s mokrými ponožkami... Vyhrabali sme snehovú lavicu a štyria – pritúlení k sebe v jednom spacáku a vo zvyškoch stanu - sme prečkali jedenásť hodín pri mínus pätnástich stupňoch Celzia a vo vetre do východu slnka, pričom sme neustále hýbali končatinami. Takto, akoby zázrakom, sme unikli omrzlinám.

(Pokračovanie) Mgr. Vladimír Libič

Miroslav Nemčok a takmer panenská krása Himalájí

 

Riaditeľ Technických služieb mesta Brezno Ing. Tomáš Gaboň

o kosení trávnikov v meste a na sídliskách

   Technické služby mesta Brezno každoročne zabezpečujú kosenie trávnikov, s čím v tomto roku začali 29. apríla. „Začíname vždy s námestím a hlavnými ulicami: ČSA, Švermova, Rázusova, Chalupkova, ktoré kosíme opakovane šesť- až osemkrát za sezónu. Kosenie sídlisk zabezpečujeme dvakrát za sezónu,“ hovorí na adresu nespokojencov riaditeľ Ing. Tomáš Gaboň.

   Jeden rok začínajú v Štvrti Ladislava Novomeského a končia Mazorníkovom, ďalší idú opačne. „Tento rok sme začali kosiť ŠLN 13. mája. Po ŠLN sme vykosili v meste len plochy okolo nových detských ihrísk a išli sme hneď – od 30. mája – kosiť sídlisko Mazorníkovo. Hlavné plochy Mazorníkova boli pokosené do 10. júna. Trinásteho júna sme dokášali krovinorezmi okolie cesty. Veľké kosačky už od 10. júna kosili „staré mesto“. Popri tom opakovane kosíme námestie a hlavné ulice a k 15. júnu sme mali pokosené aj cintoríny,“ dodal a zároveň zdôraznil, že robia všetko pre to, aby do konca júna boli všetky sídliská pokosené jedenkrát, to znamená, že ani nie za dva mesiace. Pritom ešte koncom 90-tych rokov kosili všetky sídliská len raz za sezónu, podobne aj cintoríny.
   „Skutočnosť, že v roku 2008 máme do konca júna pokosené takmer celé mesto, je možná len preto, že sme postupne dokupovali v posledných rokoch potrebnú techniku na kosenie,“ vysvetlil. Pritom táto technika nie je lacná: malotraktorová kosačka stojí približne 500 tisíc korún, krovinorez (strunová kosačka) 30 tisíc korún. Len záhradný bioodpad, ktorý vlani uložili v kompostárni z údržby verejnej zelene, predstavoval 1537 ton. „Ono totiž nestačí trávniky pokosiť. Vzniknutú hmotu treba pohrabať, naložiť, odviezť, spracovať v kompostárni. Vyžaduje to značné množstvo práce, techniky, čo stojí nemálo peňazí. A to ešte v značnej miere pri týchto prácach využívame aktivačných pracovníkov z úradu práce.“
   Podľa slov Ing. T. Gaboňa, mesto prostredníctvom technických služieb vyvíja nemalé úsilie, aby udržiavanie verejnej zelene bolo čo najlepšie. Ale skutočnosť, že v máji už v prvých desiatich dňoch napršalo toľko, čo je bežný priemer za celý mesiac a že tráva potom podľa toho aj rastie, zatiaľ ovplyvniť nevedia.

(r)

Výsledky hospodárenia obchodnej spoločnosti Sekológ a združenia Ekológ

   Ekológ je združenie obcí, ktoré vzniklo na základe zámeru vybudovať novú skládku odpadu v Brezne (kde dnes odkladáme odpad). Pôvodne popri združení Ekológ v spoločnosti Sekológ, ktorá prevádzkuje skládku, bol ešte iný partner, ktorý svoj obchodný podiel vlani predal, a tak združenie obcí Ekológ prevádzkuje a vlastní spoločnosť Sekológ.
   Na skládku v Brezne bolo vlani uložených 27 261,89 t odpadu. Z tohto množstva obce združenia Ekológ uložili 11 009,41 t komunálneho odpadu a 935,25 t ostatného odpadu. Mimo tohto združenia uložili 2 124,62 t komunálneho odpadu a 33,36 t ostatného odpadu. Dovedna množstvo uložených odpadov z obcí predstavuje objem 14 102,64 t všetkého odpadu. Podniky uložili na skládku 12 100,5 t odpadov. Hotovostné ukládky predstavujú z celkového množstva 1 058,75 t uloženého odpadu. Tržby z tohto množstva za rok 2007 sú 15 327 008,57 koruny. V tomto období spoločnosť dosiahla po zdanení účtovný hospodársky výsledok + 66 483,07 koruny.

(bč)


V rámci družobných medzinárodných vzťahov medzi mestami Brezno a Nový Bydžov v dňoch 12. - 14. júna navštívila delegácia, zložená z pracovníkov mestského úradu, mestskej polície a technických služieb Nový Bydžov, kde absolvovala bohatý kultúrno-spoločenský program. Po privítaní v obradnej sále miestostarostom Bohumilom Orlom a tajomníčkou Marcelou Česákovou pokračovalo stretnutie v mestskom úrade na pracoviskách jednotlivých odborov. Ďalšie dva dni navštívili strieborné mesto Kutná Hora a správne centrum Východočeského kraja Hradec Králové. V Kutnej Hore si prezreli historické pamiatky bohatej baníckej tradície a v Hradci Králové okrem historických pamiatok novo zrekonštruované sídlo hajtmana. Tiež obdivovali rozkvitnuté rozáriá v Jiráskovom sade, kochali sa pohľadom na sútok Orlice a Labe, vystúpili na dominantnú Bielu vežu, v ktorej je umiestnený druhý najväčší zvon v bývalom Českom kráľovstve. V krátkosti sa nedajú opísať všetky dojmy a starostlivosť, s ktorou hostitelia pripravili program. Návštevníci sa budú snažiť na ďalšie stretnutie v roku 2009 na Slovensku (v Brezne) pripraviť adekvátne kvalitný program pobytu.

(tj)


Stretnutie pri soche Martina Rázusa

    Už v minulom roku členovia Klubu M. Rázusa Maroško prišli s myšlienkou, aby sa pri soche Martina Rázusa pri významných výročiach stretávali študenti, matičiari a občania. Vlaňajšie stretnutie sa uskutočnilo pri príležitosti 190. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana a 70. výročia úmrtia Martina Rázusa. Program pripravili študenti breznianskeho gymnázia.
   V pondelok 16. júna popoludní sa pri soche tiež stretli študenti, matičiari a okoloidúci občania, aby si pripomenuli 120. výročie narodenia Martina Rázusa a 100. výročie úmrtia Gustáva K. Zechentera–Laskomerského – dvoch významných osobností, ktoré pôsobili v meste. Literárno-hudobné pásmo pripravili študenti Spojenej školy v Brezne pod vedením PhDr. E. Martoníkovej v spolupráci s klubom Maroško pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Brezne. Stretnutie otvoril a prítomných privítal člen výboru klubu Maroško J. Prepletaný.
   Literárno-hudobné pásmo priblížilo životné osudy a tvorbu oboch literátov, hlavne ich breznianske pôsobenie. Študenti predniesli aj ukážky z ich tvorby a pásmo oživili hudobnými číslami – hrou na gitaru a fujaru. Okrem študentov, „maroškovcov“ a matičiarov sa na stretnutí zúčastnil aj prednosta mestského úradu Ing. A. Jurša, pracovníčka Horehronského múzea H. Peterajová a poďakovaním účinkujúcim aj účastníkom stretnutie ukončila predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne PhDr. Ing. I. Kružliaková.

(ap) Foto: Štefan Vozár


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT