Anapurna nepustila
Slovákov na svoj vrchol
Slovenská vojenská
horolezecká expedícia, ktorá sa pokúšala už na druhý pokus (prvýkrát v roku
2006, kedy zostali štyridsať výškových metrov pod vrcholom) dobyť
najnebezpečnejšiu himalájsku osemtisícovku Anapurnu, vysokú 8091 m, je doma. Jej
členmi boli aj profesionálni pracovníci Horskej záchrannej služby - Miroslav
Nemčok a Roman Švantner. Preto sme chceli rozhovorom s nimi priblížiť čitateľom
okolnosti, ktoré zabránili Slovákom vystúpiť na vrchol.
Ako to vyzeralo
s prípravami v základnom a prvom tábore?
(Odpovedá Miroslav Nemčok)
- Treba hneď na úvod
povedať, že do výšky 6500 m bolo veľa snehu a potom samá skala. Pôvodne sme mali
liezť poľskou cestou, ale potom sme zostali verní nemeckej ceste so slovenským
variantom z roku 2006. Každý deň pri fixovaní a budovaní táborov snežilo, ráno
bolo slniečko a v noci okolo nás padali lavíny. Do prvého tábora bolo treba
neustále prešliapavať stopu, čo bolo veľmi náročné. Po vybudovaní tohto tábora
sme fixovali prvé dĺžky lán do druhého tábora v skale a ľade, keď popri nás
zbehla lavína z Dadžripu. Predpokladali sme jej smer, zabodli sme „zbrane“ do
ľadu a takto prečkali tlakovú vlnu.
Kedy vás zasiahla prvá
lavína?
- Po návrate do prvého
tábora (5630 m) vládla pohoda. Boli sme piati - dvaja šerpovia, Hodulík, Šupica
a ja. Pripravovali sme si jedlo, varili polievku v spodnej bielizni, prezutí do
výškových papúč. Tesne pred dvadsiatou hodinou sme zrazu počuli hukot. Vedeli
sme, že ide lavína, len akosi dlho neprichádzala. Ja som sedel v stane, ktorý
bol dobre ukotvený a zahrabaný. Dostali sme dve „šupy“, spustila sa na nás masa
snehu a už sme sa kotúľali. Zobrala všetko – stany s materiálom a celé
osadenstvo. Šupica, ja a šerpa Pemba s podvrtnutou nohou sme sa ocitli na
povrchu lavíny, asi štyridsať metrov od seba. Hneď som spravil prvé úkony po
zásahu lavínou - skontroloval som svoj fyzický stav, vyfúkol prachový sneh
z nosa, skontroloval končatiny a zorientoval som sa v priestore. Šupica celý čas
držal v ruke rozsvietenú baterku. Hodulík so šerpom Dendim skončil v trhline.
Chceli sme ich odtiaľ vytiahnuť na zviazaných
zvyškoch stanu. Podarilo sa to len Hodulíkovi, ktorý neskôr našiel dva spacáky a hneď sme jeden spustili šerpovi
Dendimu, ktorý mal zlomenú ruku a musel prečkať noc v trhline. Ja som sa ocitol
bez čiapky, v tričku s krátkymi rukávmi, na ňom flisová bunda, na nohách iba
jedna topánka s mokrými ponožkami... Vyhrabali sme snehovú lavicu a štyria –
pritúlení k sebe v jednom spacáku a vo zvyškoch stanu - sme prečkali jedenásť
hodín pri mínus pätnástich stupňoch Celzia a vo vetre do východu slnka, pričom
sme neustále hýbali končatinami. Takto, akoby zázrakom, sme unikli omrzlinám.
(Pokračovanie) Mgr. Vladimír Libič
Miroslav Nemčok a takmer
panenská krása Himalájí
Riaditeľ
Technických služieb mesta Brezno Ing. Tomáš Gaboň
o kosení trávnikov
v meste a na sídliskách
Technické
služby mesta Brezno každoročne zabezpečujú kosenie trávnikov, s čím v tomto roku
začali 29. apríla. „Začíname vždy s námestím a hlavnými ulicami: ČSA, Švermova,
Rázusova, Chalupkova, ktoré kosíme opakovane šesť- až osemkrát za sezónu.
Kosenie sídlisk zabezpečujeme dvakrát za sezónu,“ hovorí na adresu nespokojencov
riaditeľ Ing. Tomáš Gaboň.
Jeden rok
začínajú v Štvrti Ladislava Novomeského a končia Mazorníkovom, ďalší idú opačne.
„Tento rok sme začali kosiť ŠLN 13. mája. Po ŠLN sme vykosili v meste len plochy
okolo nových detských ihrísk a išli sme hneď – od 30. mája – kosiť sídlisko
Mazorníkovo. Hlavné plochy Mazorníkova boli pokosené do 10. júna. Trinásteho
júna sme dokášali krovinorezmi okolie cesty. Veľké kosačky už od 10. júna kosili
„staré mesto“. Popri tom opakovane kosíme námestie a hlavné ulice a k 15. júnu
sme mali pokosené aj cintoríny,“ dodal a zároveň zdôraznil, že robia všetko pre
to, aby do konca júna boli všetky sídliská pokosené jedenkrát, to znamená, že
ani nie za dva mesiace. Pritom ešte koncom 90-tych rokov kosili všetky sídliská
len raz za sezónu, podobne aj cintoríny.
„Skutočnosť, že
v roku 2008 máme do konca júna pokosené takmer celé mesto, je možná len preto,
že sme postupne dokupovali v posledných rokoch potrebnú techniku na kosenie,“
vysvetlil. Pritom táto technika nie je lacná: malotraktorová kosačka stojí
približne 500 tisíc korún, krovinorez (strunová kosačka) 30 tisíc korún. Len
záhradný bioodpad, ktorý vlani uložili v kompostárni z údržby verejnej zelene,
predstavoval 1537 ton. „Ono totiž nestačí trávniky pokosiť. Vzniknutú hmotu
treba pohrabať, naložiť, odviezť, spracovať v kompostárni. Vyžaduje to značné
množstvo práce, techniky, čo stojí nemálo peňazí. A to ešte v značnej miere pri
týchto prácach využívame aktivačných pracovníkov z úradu práce.“
Podľa slov Ing.
T. Gaboňa, mesto prostredníctvom technických služieb vyvíja nemalé úsilie, aby
udržiavanie verejnej zelene bolo čo najlepšie. Ale skutočnosť, že v máji už v prvých
desiatich dňoch napršalo toľko, čo je bežný priemer za celý mesiac a že tráva
potom podľa toho aj rastie, zatiaľ ovplyvniť nevedia.
(r)
Výsledky hospodárenia
obchodnej spoločnosti Sekológ a združenia Ekológ
Ekológ je združenie
obcí, ktoré vzniklo na základe zámeru vybudovať novú skládku odpadu v Brezne
(kde dnes odkladáme odpad). Pôvodne popri združení Ekológ v spoločnosti Sekológ,
ktorá prevádzkuje skládku, bol ešte iný partner, ktorý svoj obchodný podiel
vlani predal, a tak združenie obcí Ekológ prevádzkuje a vlastní spoločnosť
Sekológ.
Na skládku v Brezne
bolo vlani uložených 27 261,89 t odpadu. Z tohto množstva obce združenia Ekológ
uložili 11 009,41 t komunálneho odpadu a 935,25 t ostatného odpadu. Mimo tohto
združenia uložili 2 124,62 t komunálneho odpadu a 33,36 t ostatného odpadu.
Dovedna množstvo uložených odpadov z obcí predstavuje objem 14 102,64 t všetkého
odpadu. Podniky uložili na skládku 12 100,5 t odpadov. Hotovostné ukládky
predstavujú z celkového množstva 1 058,75 t uloženého odpadu. Tržby z tohto
množstva za rok 2007 sú 15 327 008,57 koruny. V tomto období spoločnosť dosiahla
po zdanení účtovný hospodársky výsledok + 66 483,07 koruny.
(bč)
V rámci družobných
medzinárodných vzťahov medzi mestami Brezno a Nový Bydžov v dňoch 12. - 14. júna
navštívila delegácia, zložená z pracovníkov mestského úradu, mestskej polície a
technických služieb Nový Bydžov, kde absolvovala bohatý kultúrno-spoločenský
program. Po privítaní v obradnej sále miestostarostom Bohumilom Orlom a tajomníčkou
Marcelou Česákovou pokračovalo stretnutie v mestskom úrade na pracoviskách
jednotlivých odborov. Ďalšie dva dni navštívili strieborné mesto Kutná Hora a správne
centrum Východočeského kraja Hradec Králové. V Kutnej Hore si prezreli
historické pamiatky bohatej baníckej tradície a v Hradci Králové okrem
historických pamiatok novo zrekonštruované sídlo hajtmana. Tiež obdivovali
rozkvitnuté rozáriá v Jiráskovom sade, kochali sa pohľadom na sútok Orlice a Labe,
vystúpili na dominantnú Bielu vežu, v ktorej je umiestnený druhý najväčší zvon v
bývalom Českom kráľovstve. V krátkosti sa nedajú opísať všetky dojmy a starostlivosť,
s ktorou hostitelia pripravili program. Návštevníci sa budú snažiť na ďalšie
stretnutie v roku 2009 na Slovensku (v Brezne) pripraviť adekvátne kvalitný
program pobytu.
(tj)
Stretnutie pri soche
Martina Rázusa
Už v minulom roku členovia Klubu M. Rázusa
Maroško prišli s myšlienkou, aby sa pri soche Martina Rázusa pri významných
výročiach stretávali študenti, matičiari a občania. Vlaňajšie stretnutie sa
uskutočnilo pri príležitosti 190. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana a
70. výročia úmrtia Martina Rázusa. Program pripravili študenti breznianskeho
gymnázia.
V pondelok 16. júna
popoludní sa pri soche tiež stretli študenti, matičiari a okoloidúci občania,
aby si pripomenuli 120. výročie narodenia Martina Rázusa a 100. výročie úmrtia
Gustáva K. Zechentera–Laskomerského – dvoch významných osobností, ktoré pôsobili
v meste. Literárno-hudobné pásmo pripravili študenti Spojenej školy v Brezne pod
vedením PhDr. E. Martoníkovej v spolupráci s klubom Maroško pri Miestnom odbore
Matice slovenskej v Brezne. Stretnutie otvoril a prítomných privítal člen výboru
klubu Maroško J. Prepletaný.
Literárno-hudobné
pásmo priblížilo životné osudy a tvorbu oboch literátov, hlavne ich breznianske
pôsobenie. Študenti predniesli aj ukážky z ich tvorby a pásmo oživili hudobnými
číslami – hrou na gitaru a fujaru. Okrem študentov, „maroškovcov“ a matičiarov
sa na stretnutí zúčastnil aj prednosta mestského úradu Ing. A. Jurša,
pracovníčka Horehronského múzea H. Peterajová a poďakovaním účinkujúcim aj
účastníkom stretnutie ukončila predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v
Brezne PhDr. Ing. I. Kružliaková.
(ap) Foto: Štefan Vozár
