verejnoprospesne pracovne miesta

Od 1. augusta vstupila do platnosti novela zakona o zamestnanosti, ktora priniesla nove moznosti pre ludi evidovanych v uradoch prace dlhsie ako rok. Podla statistiky Okresneho uradu prace v Brezne medzi zamestnavatelov s najvacsim zaujmom o takto vytvorene pracovne miesta patria obce. Ako tuto problematiku vnimaju starostovia, ake su klady a nedostatky "vepepeciek", sme sa opytali niektorych z nich.
Tatiana Stulajterova, starostka Cierneho Balogu:
- V obci mame v ramci verejnoprospesnych miest zamestnanych 28 ludi, problem bol vybrat ich. Uz sme z nich aj prepustili za nedodrzanie pracovnej discipliny. Vsetci pracuju pri uprave ciest a chodnikov, uprave cintorinov, planujeme este kopanie kanalizacie. Momentalne je to dobre, len nevieme, ake bude pocasie, dokedy budu moct byt vyuziti.

Jozef Fillo, starosta Helpy:
- Brali sme dve skupiny zamestnancov, v jednej je 35 ludi zamestnanych na pat mesiacov, v druhej 20 na tri mesiace. Nepaci sa mi, ze obec ako zamestnavatel nema z coho financne doplacat na mzdy. Niektori obcania su odbornici a ja nemam moznost, ako ich vyhodnejsie ohodnotit a priplatit im. Tiez nemam moznost ohodnotit mnozstvo a kvalitu pracu. Ak si niekto neplni povinnosti, mozem s nim rozviazat pracovny pomer. Ale su taki, ktori chcu pracovat, ale nejde im to, nevedia to a tym sa degraduje pracovna sila. Nevyhodou je aj to, ze sa verejnoprospesne prace zacali az v auguste, v nasej obci je uz v oktobri zima a vela sa nespravi. Prace bolo treba robit v lete. Ti, ktorych sme zamestnali, rekonstruju schody v amfiteatri, na namesti robia namiesto dreveneho betonove podium, vyrabame si vlastne valovce a kocky a zakladame ich, budu sa malovat budovy obecneho uradu, poziarnej zbrojnice a na stadione. VPP-ckari upravia okolie a plochy na stadione, budu likvidovat drobne nepovolene skladky hromadneho odpadu, cistit potoky, sadit zelen, upravovat - platat cesty. Traja elektrikari prelozia rozhlas na elektricke stlpy.

Maria Betakova, starostka Sumiaca:
- Klad vidim v tom, ze sa vytvorili podmienky pre vznik pracovnych miest. Negativne je to, ze to plati len pre dlhodobo nezamestnanych, ktori su evidovani v okresnom urade prace viac ako dvanast mesiacov. Moj nazor je taky, ze hoci by boli evidovani len jeden den, mali by mat moznost pracovat. Vidim, ze praca je zakladna istota cloveka, bez prace su ludia strateni. V nasej obci je zaujem nezamestnanych pracovat. Konecne bude obec cista, lebo ti, ktorych sme zamestnali cistia potoky, verejne priestranstva, zacali sme robit vykopove prace pri poruchach vodovodu v Cervenej Skale a pripravujeme to iste aj v Sumiaci, pretoze vodovod je prestarnuty. Chystame upratovanie cintorina, vymalovanie obecnych budov, upravy miestnych komunikacii, ktoru su rozkopane. Zatial mame ludi zamestnanych do 5. novembra, teda na tri mesiace, planujeme vybrat este jednu skupinu, ktora by pracoval priblizne do konca novembra. Na zaciatku bol kratky cas na prihlasenie, prakticky jeden den, nestihli sa prist vsetci prihlasit.

Martin Mekel, starosta Telgartu:
- Od 15. augusta je v nasej obci v ramci verejnoprospesnych prac zamestnanych 72 obcanov (56 muzov, 16 zien), z toho je 61 Romov a su rozdeleni do skupin. Jedna pracuje pri oploteni obecneho cintorina a robi na nom poriadok, druha ma na starosti romsku osadu, upratovanie osady, cistenie prijazdovych ciest a regulaciu potoka, dalsie pripravuju na zimu zjazdovku lyziarskeho vleku, upravuju plochy a okolie futbaloveho ihriska a travniky, opravuju zvody dazdovej kanalizacie. Chceli by sme od zaciatku septembra pribrat este 40-50 ludi, ktori by pomahali pri oprave kulturnych pamiatok, upravovali turisticke chodniky do Slovenskeho raja, Muranskej planiny, na Kralovu holu a zaroven vycistili lesne studnicky a pomahali pri sanacii skladky tuheho domoveho odpadu.

Pavel Hruska, starosta Zavadky nad Hronom:
- Obecny urad zamestnal do konca roka 77 ludi. Su rozdeleni do 16 skupin po 2 az 9 zamestnancov a kazda ma svojho predaka. Zacali s upravou lyziarskeho vleku, kosia a sekaju krovie, aby bol pripraveny na zimnu sezonu, cistia dva obecne potoky Zavadcan a Velky potok, upravuju rigoly a verejny zelen, upratuju sidlisko Paseka a okolie bytoviek. V materskej skole urobili chodnik, po dohode s odborom skolstva okresneho uradu planujeme este natriet strechu skolky. Zial, niektori pracovnici su aj taki, ze sa im velmi nechce robit, vtedy to riesim vymenou do inej skupiny. Naopak, niektori si zasluzia verejnu pochvalu, napriklad Frantisek Samo, predak pri pracach na lyziarskom vleku, ale aj Frantisek Anderko a Lubomir Pokos, ktori sa snazia a podavaju dobre vykony. Chceli by sme pribrat este dalsich zamestnancov. Obec vytvorila patclennu skupinu zo svojich zastupcov, ktora koordinuje a hodnoti pracu ludi zamestnanych na VPP, pretoze dolezite a potrebne je to zvladnut organizacne.

3. Neolit

Neolit ako sam nazov hovori (novy kamen ) je pomenovanim obdobia mladsej doby kamennej (5000 - 4000 rokov p.n.l.), kedy sa zivot cloveka vyrazne zmenil.
Dochadza k zmenam v sposobe obzivy a prioritny lovec s kocovnym sposobom zivota zacina zvysovat svoj zaujem o pestovanie plodin a chov zvierat - pastierstvo. Tento sposob obzivy podmienil zivot cloveka k dlhsiemu pobytu na jednom mieste, spravidla v polohorach vhodnych k vyuzivaniu pody a pastvin az do ich progresivneho vyuzitia. Nastupuje vyroba jednoduchych foriem keramickych nadob a kamennych nastrojov, ktorych povrch je hladeny a tvar opracovany do klinovitych alebo sekerovitych ukonceni cinnej casti nastroja. V najhrubsom mieste nastroja sa vrtaju otvory pre umiestnenie nasady, cim sa zvysila funkcnost takto upraveneho naradia. Vyroba keramickych nadob, ktore su charakteristicke svojim tvarom a vyzdobou pre rozne oblasti, dava aj nazov jednotlivym kulturam nachadzajucim sa v tychto oblastiach. Tento prejav materialnej kultury sa vsak uz uplatnuje v casovom useku neskorej doby kamennej - eneolite, ktoreho obdobie konci okolo roku 2000 pred n.l.. Obrabanim pody a chovom domestikovanych zvierat su skupiny ludi nutene usidlovat sa a vytvarat tak stale sidla. Zvysovanim produkcie potravin dochadza k narastu obyvatelstva a naslednemu presidlovaniu, coho vysledkom je rozsirovanie osidlenych uzemi.
Na Pohroni sa osidlenie v tomto obdobi posuva severnejsie a zatial najvyssie nalezy na Pohroni su z obce Slovenska Lupca. Osidlenie lupcianskej kotliny dokumentuju nalezy materialnej kultury a to vyhradne kamennej industrie a jej fragmentov.
V centralnej casti obce pri krizovatke cesty do Podkonic v potoku Priehradka sa nasiel pri kopani kanalizacie v roku 1925 kamenny sekeromlat. Nachadzal sa v strkovom nanose v hlbke 130 cm. Bol pravdepodobne splaveny z vyssich poloh. Nastroj bol zhotoveny z obsidianu (sopecne sklo). Obdobny nalez zaznamenali v roku 1942 pri kopani kanalizacie na Namesti SNP. Islo o kamennu sekerku z tmaveho kamena. Dalsie nalezy taktiez pochadzaju z okolia Slovenskej Lupce, a to z jaskyne Driekyna, kde bol vykopany zachovaly sekeromlat a cast sekeromlatu z hladeneho pieskovca. Pravdepodobne islo o predmety zo sidelnych objektov, co potvdzuje ich lokalizacia na juznych svahoch kotliny, a to na dobrych trasach, ktore boli v tom obdobi v bezprostrednej blizkosti vody.
Pri klasifikovani nalezov je nutne si povsimnut fakt, ze nastroje su skoro bezvyhradne z materialu v tejto kotline absentujuceho. Pieskovec vhodny k spracovaniu, ako aj facie zelenych bridlic, z ktorych boli vyrobene dalsie nastoje sa nenachadzaju ani v sirsom okoli. Opsidian, z ktoreho je zhotoveny prvy kamenomlat pochadza pravdepodobe z uzemia dnesneho vychodneho Slovenska. Tieto skutocnosti potvrdzuju domienku, ze nastroje boli ziskane obchodom a na toto uzemie dovezene, a tym su dokumentovane rozvijajuce sa obchodne styky uz v tomto obdobi vyvoja spolocenstva.

Mgr.P.Mosny

Citatelska sutaz Spoznavame historicke jadro mesta

Trinasta sutazna otazka: Znak mesta osadeny na fasadach verejnych budov symbolizuje istym sposobom prislusnost objektu k mestu a jeho sprave. Tak to bolo v pripade erbu na budove sucasneho mestskeho uradu. Budova, na ktorej je osadeny kamenny znak na fotografii, pochadza zo 16. storocia. Vyznam stavby podciarkovalo aj jej dominantne umiestnenie v hisotickom jadre mesta. Starsi obyvatelia Brezna si urcite pamataju casy, ked sa pred dazdom mohli ukryt pod dnes uz zamrezovanou stlpovou chodbou. Urcite presne miesto, kde je tento znak umiestneny a napiste nazov institucie, ktora v budove sidli.