Okienko pre mladych Moj problem
Je nieco, co ta trapi a nenasiel si nikoho, kto by sa o tvoj
problem zaujimal?
Toto okienko je potom pre teba. Staci, ked napises, alebo zatelefonujes do redakcie
(svoje meno nemusis uviest, ked nechces).
Tvoj problem sa pokusi riesit skupina odbornikov pod vedenim psychologa alebo
uverejnenim tvojho problemu s pomocou citatelov.
MARIA
Vacsinu casu pocas letnych prazdnin stravil moj syn
sledovanim televizie. Myslite si, ze to velmi skodi detskemu organizmu?
Zn: Deti a a televizia
Ziadna vychovna institucia nema taky obrovsky vplyv na ludi,
ako ma dnes televizia. Je to nesporne pritazliva forma vychovy, zabavy i vzdelavania. V
niektorych rodinach si zapnu televizor hned na zaciatku vysielania a vypnu ho, az ked
hlasatelka zazela dobru noc. Deti sa zacinaju o televiziu zaujimat uz okolo troch rokov a
nejeden stvorrocny s nou stravi az dve hodiny denne. Z toho vychadza kritika najmensich
fanusikov televizie: rastu pre neskutocny svet, bez schopnosti rozvijat vlastnu fantaziu,
ochudobnuju sa o iniciativu, zvedavost, motivaciu, myslienkovu pracu.
Sledovanie televizie velmi nepriaznivo posobi na oci - zapricinuje telesne a
zdravotne poruchy. Zrak, pokial je normalny, alebo spravne korigovany okuliarmi, sa
zvysenou namahou iba unavi. Strnuly pohlad na obrazovku fixuje ocne svaly, zabezpecujuce
ostrost videnia, s naslednym pocitom napatia a tlaku v oku a bolestou hlavy. Nespravna
poloha tela s dopredu vystretym krkom a gulatym chrbtom stlaca krcne a chrbtove stavce
dokopy a vyvolava casom i vazne poskodenie v oblasti sije a pliec. Predideme im uvolnenym
sedenim na tvrdsej stolicke. Pevnejsim vankusikom za chrbtom vyrovnavame chrbticu a za
tylovou kostou zabranime pripadnym krcom v krcnej oblasti. Obrazovka ma byt vo vyske
ocnych jamiek. Pocas televizneho programu sa osviezime cvikmi s vystretim a uvolnenim
krcnej a ramennej oblasti. Napokon aj obezita mnohych deti ma svoj povod v nadmernom
sledovani televizie. Okrem nedostatku pohybu sa tu uplatnuje i zvycajne maskrtenie.
Zakazat teda detom pozerat televiziu? Prieskumy ukazali, ze by to bol ten najtvrdsi
trest. Ale nemal by byt domacou pestunkou: nestaci ich posadit, nech sa pozeraju na
hocico, len aby boli ticho a dali pokoj. Programy sa maju vyberat, planovat a kontrolovat.
Cas straveny pri televizore musi byt primerany, aby dietatu zostal cas aj na kamaratov, na
sport a pohyb na cerstvom vzduchu. Volne chvile vsak nemusi vyplnat iba zabava. Dieta
mozete pritiahnut aj k domacim pracam - umyvanie riadu, vysavanie, atd.
Hovorime s riaditelkou Detskeho domova v Brezne PhDr.
Katarinou Gromovou |
"Nie je ina cesta"
V sucasnosti sa casto hovori o transformacii detskych
domovov. V tejto suvislosti sme riaditelke Detskeho domova v Brezne PhDr. Katarine
Gromovej, ktora ma dlhorocne skusenosti v psychologii, polozili otazku: Myslite si, ze
deti z klasickeho detskeho domova su dostatocne pripravene do zivota?
- Pytate sa ma na to, co sa mna ako cloveka, ktory pracoval vacsinou s dospelymi,
dotyka teraz v praci s detmi v detskom domove a s vedenim detskeho domova. Pytate sa ma na
to, o com ja dost casto rozmyslam, co je obsahom mojho rozmyslania, ked si zhodnocujem
svoj den pred zaspatim.
Je pravdou, ze svet detskych domovov je podobne tabuizovany a stylizovany pre beznu
verejnost, ako to, s cim som ja kedysi pracovala napriklad vo vazeni. Mozno, ze je to
tvrde prirovnanie, ale hovorim tu o principe, o istej stylizacii, proste o tabuizacii
sveta, ktory sa nachadza v detskom domove. Najcastejsie rozmyslam nad vecami, o ktorych
viem, ze system zaobchadzania deti z detskych domovov vytvara v dietati osobnostne alebo
este hlbsie psychicke mechanizmy, ktore ho uz potom sprevadzaju celym zivotom. Nedavno som
s nasou najstarsou chovankynou Beatou rozoberala len taku malickost, akou je pocit byt
doma sam. To, ze dychame, si clovek neuvedomuje, bezne veci si clovek neuvedomuje, alebo
ich nevnima ako dolezite. Zastavili sme sa nad samotnym faktom, ze dieta v detskom domove
nema sancu prezit situaciu, ze je doma same. V beznej rodine deti okolo tretieho, stvrteho
rocnika zakladnej skoly dostavaju klucik na krk, prichadzaju domov skor ako rodicia z
prace. Aspon tie dve - tri hodiny sa dieta uci byt doma same, uci sa byt zodpovednym za
ten cas prezity osamote. Dieta v detskom domove ani v dospelosti nema moznost zazit
situaciu, ze je v dome same, vzdy je pri nom niekto. V podvedomi cloveka to vytvara pocit
uzkosti a potom, ak sa dospely clovek, ktory prezil detsky domov, ocitne v situacii, ze je
sam, taha ho niekde, kde je viacej ludi. Bud su to ludia, ktori chodia casto na navstevy
alebo sa stavaju recidivistami. Vzdy sa pytam: Preco tento fenomen vlastne vznika? Teda,
ak som sam, nechce sa mi byt sam, nechce sa mi chodit po navstevach a jedine miesto, kde
mozem stretnut spolocenstvo, je krcma. Takychto situacii je vela. Nie je to len samota, je
to trebars aj materialna rozmaznanost deti v detskom domove. Ten materialny blahobyt nie
je vysledkom nejakej prace niekoho, ale je vysledkom nejakych darov. To, ze deti v
detskych domovoch su relativne zvyknute na to, ze tu existuje dobrocinnost druhych ludi,
vytvara u nich velmi vazny fenomen dnesnej doby: Ja som domovak, ja nejako prezijem.
Velmi intenzivne rozmyslam v spolupraci s mojimi kolegami, ktori sa zaoberaju
roznymi terapeutickymi, vychovnymi, relaxacnymi programami pre male deti a mladez nad
konstrukciou nejakeho programu, alebo akym sposobom ma vyzerat cely ten system detskeho
domova. Samozrejme, ze som zavisla na sponzorstve vzhladom na to, ze stat peniaze nema.
Akym sposobom to cele realizovat tak, aby v dietati tento fenomen nevznikol? Kazdy den
prinasa nieco, nad cim sa pozastavim a konfrontujem socialnu a psychologicku atmosferu
rodinneho zivota, ktory stoji v kontraste k socialno-psychologickej atmosfere detskeho
domova. Niet ineho riesenia ako navrat ci uz do nahradnych rodin alebo nejaky system prace
s povodnou rodinou. V prechode k inemu systemu zaobchadzania s detmi, ktore su odkazane na
nahradnu rodicovsku starostlivost, v krokoch transformacie skutocne nie je mozne pocitat s
nicim inym, ako je prechod od detskych domovov internatneho typu cez detsky domov
rodinneho typu. Kontaktujem sa s ludmi z detskych domovov, kde uz presli na system
rodinneho typu. Vzhladom na samoobsluhu a odpatologizovanie detskej neschopnosti nie je
lepsie nic ine ako detsky domov rodinneho typu, kde si deti spolu s vychovavatelom varia,
peru, upratuju. Uz tam vznika uzavretejsia atmosfera samostatnej skupiny. Je to ina praca,
na aku bol zvyknuty pedagogicky personal vychovany socialistickou pedagogikou. Dnes
nesieme dosledky toho, ze detske domovy presli v roku 1997 spod rezortu skolstva do
rezortu prace a socialnych veci. Socialisticko-pedagogicke myslenie treba pretransformovat
na to, ze nie kolektivna vychova, ale rodinna vychova moze vychovat cloveka ako-tak
schopneho prezit. Co je dost tazke v mysleni tychto ludi a potom, co mam z tej kolektivnej
vychovy socialistickej odburavat, co nie je sucastou beznej rodiny a akym sposobom
usmernit vztahy dospeli - deti - personal medzi sebou. Je to vela novych veci, ale bez
toho to nejde, nie je ina cesta.
Podovolenkoviny
- Ako bolo pri mori Martuska?
- Bola vynikajuca voda. Plna muzov!
...
Vsade dobre, doma najlepsie, ale za menej penazi!
...
Stryko Jano hovori svojmu susedovi:
- Neveril som svojej manzelke pri mori, ked mi povedala:"Milacik, chod sa
namazat, aby si sa nespalil."
...
Cez dovolenkove obdobie patrime k najvacsim vyvozcom konzerv.
...
- Ake pocasie ste mali na dovolenke?
- Ani sa nepytajte! Takmer som sa zasnubila s vratnikom v muzeu.
...
Liezla mu na nervy bez istenia.
...
Veduci turistickeho zariadenia hovi hostom:
- Zahranicnych turistov si vazime najviac. Teraz sme napriklad kvoli vam zdvihli
ceny.
...
- Kde si bol na dovolenke?
- Bol som na polovacke v Alpach.
- A co si zastrelil?
- Nic!
- No, teraz ti verim.
...
Aj s horolezcami to moze ist dolu kopcom.
...
Manzelia odchadzaju z rekreacnej zotavovne. Pani zasnene
prehodi:
- Odnasam si odtialto krasne spomienky!
- To si cela ty! - rozculuje sa manzel. - Spomienky! Ja si odnasam nocnu lampu a
dva uteraky!
...
V Tatrach sa obcas objavuju aj slovenski horolezci.
...
- Ako sa vam pacilo pri mori, pani riaditelka?
- Ale, dajte pokoj. Vlny tam tak hadzu s clovekom, ako by nic neznamenal.
A ja som predsa riaditel.
Zozbieral: Jozef Pupis |
|