5. SEPTEMBER 2000 Strana 8

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

... 

Okienko pre mladych

Moj problem

Je nieco, co ta trapi a nenasiel si nikoho, kto by sa o tvoj problem zaujimal?
Toto okienko je potom pre teba. Staci, ked napises, alebo zatelefonujes do redakcie (svoje meno nemusis uviest, ked nechces).
Tvoj problem sa pokusi riesit skupina odbornikov pod vedenim psychologa alebo uverejnenim tvojho problemu s pomocou citatelov.

MARIA 

Sme nablizku

Vacsinu casu pocas letnych prazdnin stravil moj syn sledovanim televizie. Myslite si, ze to velmi skodi detskemu organizmu?

Zn: Deti a a televizia

Ziadna vychovna institucia nema taky obrovsky vplyv na ludi, ako ma dnes televizia. Je to nesporne pritazliva forma vychovy, zabavy i vzdelavania. V niektorych rodinach si zapnu televizor hned na zaciatku vysielania a vypnu ho, az ked hlasatelka zazela dobru noc. Deti sa zacinaju o televiziu zaujimat uz okolo troch rokov a nejeden stvorrocny s nou stravi az dve hodiny denne. Z toho vychadza kritika najmensich fanusikov televizie: rastu pre neskutocny svet, bez schopnosti rozvijat vlastnu fantaziu, ochudobnuju sa o iniciativu, zvedavost, motivaciu, myslienkovu pracu.
Sledovanie televizie velmi nepriaznivo posobi na oci - zapricinuje telesne a zdravotne poruchy. Zrak, pokial je normalny, alebo spravne korigovany okuliarmi, sa zvysenou namahou iba unavi. Strnuly pohlad na obrazovku fixuje ocne svaly, zabezpecujuce ostrost videnia, s naslednym pocitom napatia a tlaku v oku a bolestou hlavy. Nespravna poloha tela s dopredu vystretym krkom a gulatym chrbtom stlaca krcne a chrbtove stavce dokopy a vyvolava casom i vazne poskodenie v oblasti sije a pliec. Predideme im uvolnenym sedenim na tvrdsej stolicke. Pevnejsim vankusikom za chrbtom vyrovnavame chrbticu a za tylovou kostou zabranime pripadnym krcom v krcnej oblasti. Obrazovka ma byt vo vyske ocnych jamiek. Pocas televizneho programu sa osviezime cvikmi s vystretim a uvolnenim krcnej a ramennej oblasti. Napokon aj obezita mnohych deti ma svoj povod v nadmernom sledovani televizie. Okrem nedostatku pohybu sa tu uplatnuje i zvycajne maskrtenie.
Zakazat teda detom pozerat televiziu? Prieskumy ukazali, ze by to bol ten najtvrdsi trest. Ale nemal by byt domacou pestunkou: nestaci ich posadit, nech sa pozeraju na hocico, len aby boli ticho a dali pokoj. Programy sa maju vyberat, planovat a kontrolovat. Cas straveny pri televizore musi byt primerany, aby dietatu zostal cas aj na kamaratov, na sport a pohyb na cerstvom vzduchu. Volne chvile vsak nemusi vyplnat iba zabava. Dieta mozete pritiahnut aj k domacim pracam - umyvanie riadu, vysavanie, atd.

Hovorime s riaditelkou Detskeho domova v Brezne PhDr. Katarinou Gromovou

"Nie je ina cesta"

V sucasnosti sa casto hovori o transformacii detskych domovov. V tejto suvislosti sme riaditelke Detskeho domova v Brezne PhDr. Katarine Gromovej, ktora ma dlhorocne skusenosti v psychologii, polozili otazku: Myslite si, ze deti z klasickeho detskeho domova su dostatocne pripravene do zivota?
- Pytate sa ma na to, co sa mna ako cloveka, ktory pracoval vacsinou s dospelymi, dotyka teraz v praci s detmi v detskom domove a s vedenim detskeho domova. Pytate sa ma na to, o com ja dost casto rozmyslam, co je obsahom mojho rozmyslania, ked si zhodnocujem svoj den pred zaspatim.
Je pravdou, ze svet detskych domovov je podobne tabuizovany a stylizovany pre beznu verejnost, ako to, s cim som ja kedysi pracovala napriklad vo vazeni. Mozno, ze je to tvrde prirovnanie, ale hovorim tu o principe, o istej stylizacii, proste o tabuizacii sveta, ktory sa nachadza v detskom domove. Najcastejsie rozmyslam nad vecami, o ktorych viem, ze system zaobchadzania deti z detskych domovov vytvara v dietati osobnostne alebo este hlbsie psychicke mechanizmy, ktore ho uz potom sprevadzaju celym zivotom. Nedavno som s nasou najstarsou chovankynou Beatou rozoberala len taku malickost, akou je pocit byt doma sam. To, ze dychame, si clovek neuvedomuje, bezne veci si clovek neuvedomuje, alebo ich nevnima ako dolezite. Zastavili sme sa nad samotnym faktom, ze dieta v detskom domove nema sancu prezit situaciu, ze je doma same. V beznej rodine deti okolo tretieho, stvrteho rocnika zakladnej skoly dostavaju klucik na krk, prichadzaju domov skor ako rodicia z prace. Aspon tie dve - tri hodiny sa dieta uci byt doma same, uci sa byt zodpovednym za ten cas prezity osamote. Dieta v detskom domove ani v dospelosti nema moznost zazit situaciu, ze je v dome same, vzdy je pri nom niekto. V podvedomi cloveka to vytvara pocit uzkosti a potom, ak sa dospely clovek, ktory prezil detsky domov, ocitne v situacii, ze je sam, taha ho niekde, kde je viacej ludi. Bud su to ludia, ktori chodia casto na navstevy alebo sa stavaju recidivistami. Vzdy sa pytam: Preco tento fenomen vlastne vznika? Teda, ak som sam, nechce sa mi byt sam, nechce sa mi chodit po navstevach a jedine miesto, kde mozem stretnut spolocenstvo, je krcma. Takychto situacii je vela. Nie je to len samota, je to trebars aj materialna rozmaznanost deti v detskom domove. Ten materialny blahobyt nie je vysledkom nejakej prace niekoho, ale je vysledkom nejakych darov. To, ze deti v detskych domovoch su relativne zvyknute na to, ze tu existuje dobrocinnost druhych ludi, vytvara u nich velmi vazny fenomen dnesnej doby: Ja som domovak, ja nejako prezijem.
Velmi intenzivne rozmyslam v spolupraci s mojimi kolegami, ktori sa zaoberaju roznymi terapeutickymi, vychovnymi, relaxacnymi programami pre male deti a mladez nad konstrukciou nejakeho programu, alebo akym sposobom ma vyzerat cely ten system detskeho domova. Samozrejme, ze som zavisla na sponzorstve vzhladom na to, ze stat peniaze nema. Akym sposobom to cele realizovat tak, aby v dietati tento fenomen nevznikol? Kazdy den prinasa nieco, nad cim sa pozastavim a konfrontujem socialnu a psychologicku atmosferu rodinneho zivota, ktory stoji v kontraste k socialno-psychologickej atmosfere detskeho domova. Niet ineho riesenia ako navrat ci uz do nahradnych rodin alebo nejaky system prace s povodnou rodinou. V prechode k inemu systemu zaobchadzania s detmi, ktore su odkazane na nahradnu rodicovsku starostlivost, v krokoch transformacie skutocne nie je mozne pocitat s nicim inym, ako je prechod od detskych domovov internatneho typu cez detsky domov rodinneho typu. Kontaktujem sa s ludmi z detskych domovov, kde uz presli na system rodinneho typu. Vzhladom na samoobsluhu a odpatologizovanie detskej neschopnosti nie je lepsie nic ine ako detsky domov rodinneho typu, kde si deti spolu s vychovavatelom varia, peru, upratuju. Uz tam vznika uzavretejsia atmosfera samostatnej skupiny. Je to ina praca, na aku bol zvyknuty pedagogicky personal vychovany socialistickou pedagogikou. Dnes nesieme dosledky toho, ze detske domovy presli v roku 1997 spod rezortu skolstva do rezortu prace a socialnych veci. Socialisticko-pedagogicke myslenie treba pretransformovat na to, ze nie kolektivna vychova, ale rodinna vychova moze vychovat cloveka ako-tak schopneho prezit. Co je dost tazke v mysleni tychto ludi a potom, co mam z tej kolektivnej vychovy socialistickej odburavat, co nie je sucastou beznej rodiny a akym sposobom usmernit vztahy dospeli - deti - personal medzi sebou. Je to vela novych veci, ale bez toho to nejde, nie je ina cesta.

Podovolenkoviny

- Ako bolo pri mori Martuska?
- Bola vynikajuca voda. Plna muzov!

...

Vsade dobre, doma najlepsie, ale za menej penazi!

...

Stryko Jano hovori svojmu susedovi:
- Neveril som svojej manzelke pri mori, ked mi povedala:"Milacik, chod sa namazat, aby si sa nespalil."

...

Cez dovolenkove obdobie patrime k najvacsim vyvozcom konzerv.

...

- Ake pocasie ste mali na dovolenke?
- Ani sa nepytajte! Takmer som sa zasnubila s vratnikom v muzeu.

...

Liezla mu na nervy bez istenia.

...

Veduci turistickeho zariadenia hovi hostom:
- Zahranicnych turistov si vazime najviac. Teraz sme napriklad kvoli vam zdvihli ceny.

...

- Kde si bol na dovolenke?
- Bol som na polovacke v Alpach.
- A co si zastrelil?
- Nic!
- No, teraz ti verim.

...

Aj s horolezcami to moze ist dolu kopcom.

...

Manzelia odchadzaju z rekreacnej zotavovne. Pani zasnene prehodi:
- Odnasam si odtialto krasne spomienky!
- To si cela ty! - rozculuje sa manzel. - Spomienky! Ja si odnasam nocnu lampu a dva uteraky!

...

V Tatrach sa obcas objavuju aj slovenski horolezci.

...

- Ako sa vam pacilo pri mori, pani riaditelka?
- Ale, dajte pokoj. Vlny tam tak hadzu s clovekom, ako by nic neznamenal.
A ja som predsa riaditel.

Zozbieral: Jozef Pupis


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT